K tomuto záveru dospeli vyšetrovatelia mierovej jednotky SFOR, ktorá 12. októbra uskutočnila raziu v továrni Orao (Orol) v meste Bijeljina.
S odvolaním sa na dobre informované zdroje to v dnešnom vydaní tvrdí belehradský denník Blic. Podľa denníka príslušníci SFOR pri akcii v továrni zaistili veľké množstvo dokumentov, podľa ktorých v Iraku pôsobia juhoslovanskí experti. Tí zariadenia kompletizujú a poskytujú irackej armáde výcvik pri ich používaní.
Podľa Blicu jeden z objavených listov adresovaný irackému ministerstvu obrany obsahuje požiadavku, aby boli z doručených zariadení odstránené všetky dôkazy o ich pôvode. V prípade inšpekcie OSN by experti belehradskej firmy Jugoimport všetky zariadenia v priebehu desiatich dní rozmontovali a po skončení kontroly opäť skompletizovali, tvrdí denník.
Jeden list s inštrukciami pre iracké ministerstvo obrany pre prípad inšpekcií je datovaný k 25. septembru tohto roka a nesie podpis riaditeľa Jugoimportu, plukovníka Krsta Grujoviča, uvádza Blic.
O existencii priťažujúcich dokumentov sú podľa Blicu informovaní aj najvyšší juhoslovanskí a srbskí politici. Medzinárodní inšpektori, ktorí skúmajú trasy medzinárodného obchodu so zbraňami, sa údajne v Belehrade nedávno stretli so srbským ministrom vnútra Dušanom Mihaljovičom, ktorý je predsedom správnej rady Jugoimportu.
Povolenie pre obchody s Irakom mal udeliť popredný predstaviteľ neokomunistickej strany Juhoslovanská ľavica (JUL) - vedie ju Mira Markovičová, manželka exprezidenta Slobodana Miloševiča - Boriša Vukovič, ktorý momentálne pôsobí ako poradca juhoslovanskej ambasády v Bagdade. Každú obchodnú transakciu však muselo schváliť aj juhoslovanské ministerstvo obrany, dodáva Blic.
Podľa denníka existujú indície, že časť získaných prostriedkov slúžila na financovanie kandidatúry predsedu Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislava Šešelja v nedávnych voľbách srbského prezidenta. Šešelja z haagskej cely podporil aj Miloševič a líder radikálov skončil na treťom mieste, s malým odstupom za liberálnym kandidátom Miroljubom Labusom. Druhé kolo hlasovania, v ktorom sa rozhodovalo medzi Labusom a úradujúcim juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom, museli anulovať kvôli nízkej, menej ako 50-percentnej účasti voličov.
Týždenník Reporter v najnovšom vydaní - citujúc penzionovaného juhoslovanského dôstojníka - oznámil, že vysoký juhoslovanský vojenský predstaviteľ sa začiatkom roka snažil naverbovať vojenských expertov pre Irak.
Britský nedeľník Sunday Times začiatkom októbra oznámil, že experti juhoslovanskej armády poskytujú Iraku rady v otázkach protileteckej obrany. Armáda tieto tvrdenia rázne odmietla, niektorí miestni analytici však nevylúčili, že v Iraku by mohli pôsobiť penzionovaní dôstojníci juhoslovanskej armády.
Vo vojenskej továrni Orao sa podľa Reportera okrem iného opravovali prúdové motory pre iracké stíhačky, zrejme typu MiG-21 a MiG-23. Riaditeľ továrne Milan Jovanovič pre belehradský týždenník vyhlásil, že v tamojších dielňach sa nerobia žiadne opravy lietadiel typu MiG-23 ani MiG-29, z čoho Reporter usúdil, že mohlo ísť o typ MiG-21.
Reporter pripomína dlhoročnú tesnú spoluprácu medzi bývalou Juhosláviou a Irakom. Bagdad v roku 1989 poslal do Juhoslávie na opravu najmenej osem strojov MiG-21 a desať migov 23. Opravy motorov sa uskutočňovali vo viacerých vojenských fabrikách bývalej Juhoslávie, vrátane továrne Orao.
Továreň mala až do bosnianskeho konfliktu, ktorý prepukol na jar 1992, sídlo na sarajevskom predmestí Rajlovac. To s pomocou juhoslovanskej armády následne presunuli do Bijeljiny.
Reporter poukazuje na skutočnosť, že vojenské prevádzky v bosnianskej Srbskej republike (RS) stále úzko spolupracujú s rovnakými fabrikami v Juhoslávii. Podľa týždenníka nemožno vylúčiť, že s Irakom v skutočnosti spolupracuje Belehrad, pričom len využíva personál v RS.