Bývalý grécky kráľ sa po 46 rokoch vracia bývať do vlasti. Údajne preto, že sú tam lacnejšie nehnuteľnosti.
SOFIA, BRATISLAVA. Ešte pred druhou svetovou vojnou tvorilo Balkán päť veľkých kráľovstiev, teraz tam nenájdete ani jedno. Komunisti alebo vojenská junta monarchie ukončili a kráľov prinútili opustiť krajinu.
V exile sa živili aj ako vojenskí piloti, niekedy ich vyšetrovali za obchod so zbraňami. Po páde režimov sa aj chceli vrátiť k moci, no politici a v niektorých prípadoch aj obyvatelia ich odmietli.
Také sú osudy bývalých kráľovských rodín, ktoré ešte zhruba pred 70 rokmi vládli na Balkáne.
„Stratené“ kráľovské dynastie sa vrátili do povedomia, keď britský denník Guardian priniesol správu, že bývalý grécky kráľ Konštantín II. sa chce usadiť vo vlasti. Po 46 rokoch života v Londýne.
Lacnejšie pozemky
Príklad Konštantín II. ukazuje, že aj po páde režimov a návrate majetkov môžu mať starí králi problémy s peniazmi. Konštantína v roku 1967 zvrhla vojenská junta.
Po jej porážke však jeho návrat ľudia v roku 1974 odmietli v referende. Už demokratická vláda mu neskôr odňala občianstvo.
V roku 1994 sa musel pozerať, ako mu znárodnili paláce patriace jeho rodine, ktorá vládla v Grécku sto rokov. O majetky za 380 miliónov eur sa súdil na európskom súde, no priznali mu len malú časť.
Práve lacnejšie luxusné bývanie v súčasných Aténach je podľa zdrojov Guardianu jednou z príčin návratu gréckeho kráľa.
Mimochodom, v roku 1960 získal za krajinu zlato na olympiáde v jachtingu a je krstným otcom britského princa Williama.
Rovnakou krvou s Windsorovcami sa môže chváliť viacero balkánskych kráľovských rodín. Bývalý rumunský kráľ Michal I., ktorý v exile pracoval ako pilot aeroliniek, je prapravnukom kráľovnej Viktórie.
Podobne ako iným balkánskym exmonarchom sa mu po páde režimu do vlasti nevracalo ľahko. Po nadšenom prijatí obyvateľmi v roku 1992 mu politici na päť rokov zakázali vstup do Rumunska.
Až v roku 2011 mu na počesť jeho 90. narodenín dovolili, aby po skoro siedmich dekádach mohol prehovoriť pred rumunským parlamentom.
Deväťdesiatdvaročný bývalý kráľ, ktorý kedysi obedoval aj s Adolfom Hitlerom, je v krajine vcelku populárny (43–percentná podpora), no o návrat kráľovstva sa neusiluje. Ako hovorí, necháva to na ľudí.
Pochoval predkov
Ešte väčšiu podporu má princ Alexander v susednom Srbsku. Tomu sa tento rok podarilo presadiť, aby jeho rodičov, strýka a babku pochovali po desaťročiach exilu vo vlasti. Na počesť bývalých kráľov usporiadalo Srbsko štátny pohreb.
„Veľmi mu chýbala Juhoslávia. Vždy hovorieval, že má nádej, že sa raz vráti domov,“ povedal pre Daily Telegraph 65-ročný Alexander o svojom otcovi, poslednom juhoslovanskom kráľovi Petrovi II.
Alexander sa narodil v londýnskom hoteli v apartmáne 202, ktorý počas vojny Winston Churchill vyhlásil dočasne za juhoslovanské územie.
Podpora monarchie
Princ sa vrátil späť do kráľovského paláca v Belehrade v roku 2001. A hoci nerozpráva dobre po srbsky a kedysi slúžil ako britský vojak, najviac z balkánskych kráľov sa ešte snaží o návrat monarchie.
„Mať neutrálnu hlavu štátu, ktorá nie je členom žiadnej politickej strany, je dôležité pre jednotnosť, stabilitu a kontinuitu,“ povedal pre britský denník.
Možno práve to by chceli aj samotní Srbi. V prieskume z tohto mája by 39 percent ľudí privítalo monarchiu, za zachovanie republiky bolo 32 percent. Žiadna z politických strán to však nemá v programe.
Do čela krajiny sa podarilo z exilu vrátiť bývalému bulharskému kráľovi a úspešnému podnikateľovi Simeonovi II. Aj keď do inej pozície. V roku 2001 sa na štyri roky stal premiérom krajiny.
V albánskej vláde, presnejšie na ministerstve vnútra, pracuje aj vnuk posledného albánskeho kráľa Zoga I. Leka.
Jeho otec, ktorý sa neúspešne pokúsil prevziať moc v roku 1993 aj 1997, bol podozrivý aj z obchodovania so zbraňami.
