JERUZALEM, TEL AVIV. Najprv romantická zasnežená scenéria, nadšené deti a snehuliak pred domom.
Potom takmer 36 hodín bez elektriny, posledných päť hodín, keď sa doma vybili všetky mobily, aj bez kontaktu so svetom. Tak opisuje snehovú búrku storočia Jeruzalemčanka Dina Levinsonová.
Tridsaťosemročná matka troch škôlkarov a jedného školáka mohla už v nedeľu ráno zapnúť kúrenie, prihriať deťom jedlo a zavolať rodičom do Haify, že sú v poriadku. V jej štvrti Kirjat Jovel sa podarilo zapojiť elektrinu, ale niekoľko tisíc domácností v Jeruzaleme zostávalo v sobotu bez prúdu.
Našťastie, už nesnežilo ani nepršalo, ale ráno bolo napriek slnečným lúčom poriadne chladno.
Úrady nereagovali
Izraelčania hovoria, že takéto sneženie v regióne zaznamenali naposledy koncom 19. storočia. Podobná bola situácia v Egypte, kde nasnežilo na pyramídy, v Gaze, kde zápasia so záplavami, aj v Libanone, kde fujavica trápila sýrskych utečencov bývajúcich len v stanoch.
Ľudia v Jeruzaleme, ale aj na severe krajiny, kde ešte v sobotu neotvorili školy ani mnoho hlavných ciest, nechápu, ako je možné, že došlo k takým dlhodobým výpadkom prúdu. „Vyvolávala som, kam sa dalo. Nikto nebral alebo sa odkazovali jeden na druhého,“ opisuje Dina. Nemyslí si, že vláda zareagovala pružne. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa objavil v televízii až v sobotu večer, hoci zlé počasie trápilo krajinu od štvrtka.
Prírodná katastrofa
Elektrárne aj cestári, ktorí museli načas uzavrieť hlavnú cestu z Jeruzalema a doň, sa bránia, že snehová búrka bola prírodná katastrofa, ktorej rozsah nikto nepredpokladal. Ľudia v Jeruzaleme to nechcú počuť. Cítia, že ich nechali napospas osudu.
„Ešteže sme také nátury, že sa vieme vyhrabať z každej nepríjemnosti,“ hovorí evidentne prechladnutá Dina Levinsonová.
Mestá zasiahnuté snehovou búrkou začali v nedeľu vyčísľovať škody, ktoré zrejme dosiahnu aj niekoľko miliónov eur.
Hotely na severe krajiny, kde by sa mal sneh udržať tak, že by sa dalo lyžovať, už hlásia plnú obsadenosť.
