Čo sa deje v človeku počas štvrťhodiny, ktorú čaká na výsledok testu HIV.
Je to len pätnásť minút, no práve tento krátky moment môže zásadne zmeniť ich život. Musia byť pripravení na každú možnosť. Lekárka Helen Wnjiku Gacii im z prsta zoberie kvapku krvi a zmieša ju s testovacím roztokom.
Denne takto vyšetrí na Klinike svätého Ladislava v Eldorete v Keni asi štrnásť ľudí, ktorí sa prídu dať otestovať na HIV. Nastáva ticho, až kým si Helen neprisadne k pacientom. Je zvedavá na ich príbehy i na dôvody, ktoré ich do nemocnice priviedli.
Debaty s pacientmi sa často predĺžia, pretože pre mnohých jej pacientov je ordinácia jediným miestom, kde sa môžu vyrozprávať. Ona sama o nich hovorí ako o „klientoch“, čo na chvíľu vytvára ilúziu vyspelej krajiny.
Pätnásť minút. A potom dostanú odpoveď na často najdôležitejšiu otázku ich života.
Znásilnenia a potraty: príbeh Rukie
„Jedného večera počas cesty z práce Rukiu prepadli a znásilnili piati muži. „Domov som prišla bez peňazí a takmer nahá. Dva týždne som neprestala krvácať.“ Keď Rukia zistila, že je tehotná, dvakrát sa pokúsila o potrat. Neúspešne. „Po pôrode som rozmýšľala, že dieťa predám. Dnes si kvôli nemu nemôžem nájsť prácu a nemám z čoho živiť svoje ďalšie dve deti.“
Každých 30 minút v Keni znásilnia jednu ženu alebo dievča. Ročne je to 15-tisíc žien. Až štvrtina žien vo veku od 12 do 24 rokov stratí panenstvo násilím. Mnohé z nich otehotnejú alebo sú infikované vírusom HIV. Potraty sú nelegálne a robia sa doma amatérsky a v nehygienickom prostredí. Ročne zomrie na potrat viac než tritisíc žien.
Nevery a závislosť na partnerovi: príbeh Amandy
Amanda má 26 rokov a dve deti. Podobne ako mnoho ďalších žien zo slumu v Eldorete aj ona sa necháva testovať pre opakované podozrenia z manželovej nevery. Pre jeho prácu šoféra autobusu sa nevidia aj niekoľko týždňov. Amanda nemá prácu a je absolútne závislá od manželovej podpory. Testovať sa bola už trikrát a vždy s negatívnym výsledkom.
Výskyt HIV je v Keni dvakrát vyšší u žien ako u mužov. Ženy vo veku 15 - 24 majú až štyrikrát vyššiu šancu nákazy ako rovnako starí muži, čo je najviac v celej Afrike. Je to zapríčinené skorým vstupom do manželstva, vysokým percentom znásilnení, praktizovaním ženskej obriezky a nebezpečnými potratmi. Ženy sú v Keni považované za pôvodkyne nákaz, preto sa boja nielen spraviť si test, ale aj zveriť sa s jeho výsledkom svojej rodine. Čelia totiž vylúčeniu zo spoločnosti a domácemu násiliu.
Striedanie partneriek: príbeh Kimaniho
„Áno, mal som veľa sexuálnych partneriek. So ženou mám tri deti, ďalšie tri mimo. Už dlho som si myslel, že som HIV pozitívny, ale nechcel som to vedieť. Načo?“ Kimani (39) sa prišiel dať vyšetriť, pretože v poslednom čase sa už badateľne necíti dobre. Nevládze pracovať, ledva chodí. Výsledok testov potvrdzuje jeho podozrenie a doktorka Helen mu vysvetľuje liečbu ART, ktorú by mal podstúpiť.
Väčšina ľudí nechce poznať svoj HIV status, pretože byť pozitívny je v Keni najväčšou stigmou. Antiretrovirálna terapia (ART) predstavuje jedinú možnosť pokračovať v ako-tak kvalitnom živote. Nemožno ju vynechať ani na jeden deň a navyše musí byť doplnená nutrične vyváženou stravou. Inak hrozí kolaps organizmu. Aj preto jej veľa pozitívnych ľudí neverí a radšej uprednostňuje rôzne mýty o vyliečení. Jeden z tých najabsurdnejších je, že pozitívneho muža zachráni sex s pannou.
Prostitúcia: príbeh Margaret
Muž opustil Margaret aj ich dve deti. Na domácnosť neprispieva, a tak sa 23-ročná matka príležitostne živí prostitúciou. Samozrejme, bez ochrany. „Najlepšie platia šoféri taxíkov, najhoršie susedia. Párkrát som to už robila aj za vrecko ryže.“ Keďže HIV testy sú na tejto klinike zadarmo, Margaret sem chodí každý tretí mesiac. „Čo budem robiť, ak zistím, že som pozitívna? Neviem...“
Vysoké percento prostitúcie je odrazom extrémnej chudoby. Ceny za takéto služby sa pritom pohybujú medzi jedným až tromi eurami. Alarmujúce čísla dosahuje prostitúcia najmä na pobreží s rozvinutým turizmom. Privyrába si tu takto až 30 percent detí vo veku od 12 do 18 rokov. Je to obrovský problém aj z hľadiska šírenia HIV. V dôsledku nechráneného styku sa tretina žien, ktoré sa príležitostne živia prostitúciou, nakazí vírusom HIV.
Nenarodené deti a HIV: príbeh Mary
Mary sa nedávno vydala a je v piatom mesiaci tehotenstva. Má len 19 rokov. Prišla na kliniku na štandardné vyšetrenia, ktoré zahrnujú aj HIV testy. Keď Mary zistí, že je pozitívna, rozplače sa tak, že ledva lapá po dychu. Doktorka Helen jej vysvetľuje, že keď začne s liečbou okamžite, jej dieťa sa nemusí nakaziť.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa každý deň narodí tisíc HIV pozitívnych novorodencov. Prenos z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu či dojčenia tak predstavuje alarmujúcich 15 percent možností šírenia vírusu. V súčasnosti sa dá riziko infikovania novorodenca výrazne znížiť, ak sa liečba matky nasadí do 28. týždňa tehotenstva. Už prvá dávka ART zvyšuje šance úspešnosti o polovicu.
Kombinácia HIV a tuberkulózy: príbeh Joyce
Joyce (44) sa v poslednom čase cíti veľmi zle. Je zoslabnutá a veľa kašle. Všeobecný lekár jej pred chvíľou spravil základné testy a hneď ju poslal sem. „Niekedy kašlem tak, že sa neviem nadýchnuť. Vlečie sa to už niekoľko mesiacov. Veľmi sa bojím, čo sa stane s mojimi piatimi deťmi.“
Mnoho HIV pozitívnych ľudí príde na testy vo chvíli, keď je ich imunitný systém výrazne oslabený. Využívajú to tzv. oportunistické infekcie ako tuberkulóza a zápal pľúc. Ich prítomnosť má väčšinou smrteľné následky. Počet nakazených kombináciou chorôb HIV a tuberkulózy sa v rokoch 1990 - 2010 v Keni strojnásobil. Úmrtnosť je tak až desaťnásobne vyššia ako pri samotnej tuberkulóze.
Mnohoženstvo: príbeh Nyarouth
Nyarouth (33) žije v polygamnom vzťahu už štvrtý rok. Jej manžel podporuje ich dve deti a ďalšie štyri od prvej manželky. „Bola som s manželom šťastná. Raz bol s nami, raz so svojou druhou manželkou. O deti sa vždy znamenite staral. V poslednom čase som sa však dopočula, že má aj sex mimo mesta. Preto som sa rozhodla prísť.“
Legalizácia mnohoženstva, ktorá má v kenskej kultúre silnú tradíciu, je na spadnutie. Aspoň trinásť zo sto žien uvádza, že sa o manžela delia s ďalšou/ďalšími ženami. Mnohoženstvo je živnou pôdou na šírenie vírusu HIV, ktorý zasahuje dvojnásobne viac polygamných ako monogamných manželstiev. V kenskej kultúre je rozšírené aj „dedičstvo vdovy“. Po úmrtí muža preberá manželské povinnosti brat alebo príbuzný. Keďže úmrtia sú často následkom HIV/AIDS, táto tradícia prispieva k ďalšiemu šíreniu smrteľného vírusu.
Fotografi ZUZANA HALÁNOVÁ (reportérka SME) a DANIEL LAURINC strávili v Keni šesť týždňov, počas ktorých na klinike v Eldorete, ktorú tu založila a prevádzkuje slovenská Univerzita sv. Alžbety, fotografovali ľudí čakajúcich na výsledky HIV testov.
Ich zábery zachytávajú práve moment neistoty a čakania, ktorý prepájajú s osobnými príbehmi ľudí, a následne zasadzujú do celospoločenského kontextu.
Na svete žije 34 miliónov ľudí infikovaných vírusom HIV/AIDS. V roku 2011 zomrelo na túto chorobu 1,7 milióna ľudí. V Keni trpí týmto smrteľným vírusom okolo deväť percent populácie.
Za fotografický súbor získali autori druhé miesto v kategórii Portrét na Slovak Press Photo a druhé miesto na VÚB foto roka.
Súbor 15 minút je súčasťou rozsiahleho fotografického projektu Afriktivity.
Prečítajte si tiež:
