Ako 112-ročného ho povýšili na kapitána.
K oslavám narodenín v Poľsku tradične patrí spievané želanie, nech sa dotyčný dožije "sto lat", čiže sto rokov. Priatelia a rodina Józefa Kowalského (2. 2. 1900 - 7. 12. 2013) posledných trinásť rokov museli prípitok pozmeniť na "dwiescie lat".
Najstarší žijúci Poliak bol do skonu najstarším žijúcim človekom na svete. A zároveň si ako posledný veterán pamätal poľskú vojnu so Sovietmi v roku 1920, v ktorej sa Poliaci zachránili pred boľševizmom. Na porovnanie, už nežije ani jeden veterán prvej svetovej vojny.
Kronika dvadsiateho storočia
Kowalského život bol kronikou celého dlhého dvadsiateho storočia v strednej Európe. Narodil sa na území súčasnej Ukrajiny, vtedy pod nadvládou rakúskeho cisára Františka Jozefa.
V roku 1920 bojoval proti Sovietom v bitke pri Komarove - podľa denníka Gazeta Wyborcza v poslednej veľkej jazdeckej bitke v Európe. Kowalski miloval kone od detstva.
Po vojne sa prihlásil do dôstojníckej školy. „Za Pilsudského bolo veľmi dobre,“ chválil až do smrti vládu medzivojnového prezidenta. V roku 1939 bojoval proti Hitlerovi, neskôr skončil v pracovnom tábore v Nemecku, odkiaľ sa mu podarilo utiecť.
eď sa vojna skončila, vrátil sa domov na Ukrajinu - a musel utiecť znova. Ako povedal podľa Polska Times, „vojna sa vraj skončila, ale v ich štvrti naďalej tiekla poľská, ruská či ukrajinská krv". S rodinou sa usadil na západe Poľska.
Pocty od štátu
Dlhé desaťročia viedol pokojný život na svojom hospodárstve, celkovo mal deväť hektárov pôdy a choval aj kone. V roku 1993 ako 93-ročný odišiel do domova dôchodcov.
Tam ho posledné roky začali navštevovať mnohé delegácie. Dostal kríž zosnulého prezidenta Lecha Kaczyńského aj šabľu premiéra Donalda Tuska. Na jeho 112. narodeniny ho povýšili na kapitána.
Poliaci si ho vážili ako posledného z dávnych hrdinov. „Česť kapitánovi Józefovi Kowalskému, poslednému z tých, ktorí obránili Varšavu pred boľševickým vpádom. Vďační rodáci pamätajú," napísal po jeho smrti na Twitteri minister zahraničia Radoslaw Sikorski.
