Špeciálne jednotky chceli v stredu skoro ráno rozohnať protestné mestečko v centre Kyjeva. Výsledkom je ešte silnejší tlak zo zahraničia a ešte lepšia logistika revolucionárov. Podporujú ich umelci aj patriarcha.Exšéf ukrajinskej diplomacie: Putinov plán sa dá zastaviť
Slovensku by malo záležať na európskej budúcnosti Ukrajiny. Nespráva sa tak, píše Peter Schutz
K výraznejším násilnostiam nedošlo, zranilo sa niekoľko ľudí.
Prezident pozval opozíciu na rokovania. Tá pozvanie odmietla.
Spojené štáty zvažujú zavedenie sankcií voči Ukrajine.
Z Kyjeva od nášho redaktora MIRKA TÓDU a fotoreportéra VLADIMÍRA ŠIMÍČKA
Angry Ukrainians. Vtáčiky a mierne pozmenený názov známej hry na transparente vystihujú náladu v centre hlavného mesta Ukrajiny.
Už tri týždne protestujú masy nahnevaných mladých aj starších ľudí zo západu aj východu krajiny proti náhlej zmene kurzu krajiny smerom na východ.
Pokus hrubou silou rozohnať naštvaný ukrajinský dav na 21. deň protestov ukrajinskému prezidentovi nevyšiel podľa jeho predstáv.
Nemienia odísť
„Nemienime odísť, kým sa Ukrajina znovu nevráti na európsku cestu a zodpovední za masaker proti demonštrantom a novinárom nebudú potrestaní,“ rozpráva farmaceutka Natalia a jej priateľ Nikolaj, zamestnanec botanickej záhrady v Kyjeve.
Podobne premýšľajú tisíce ľudí, ktorí sa v stredu vrátili na kyjevské Námestie nezávislosti. Neodradil ich zásah ukrajinských špeciálnych jednotiek Berkut, ktoré sa v stredu skoro ráno neúspešne snažili zvaliť barikády v srdci Kyjeva.
Stovky ťažkoodencov s obuškami a štítmi najskôr obkľúčili revolučné kyjevské námestie a potom sa snažili vytlačiť demonštrantov zo stanového mestečka pri sídle revolučného štábu v dome odborov.
„Berkut het! Hanba!“ skandovali Ukrajinci natlačení na špeciálne jednotky vždy, keď menili formácie a snažili sa posunúť.
Mnohí sa prihovárali policajtom s mladými tvárami skrytými za helmami a kovovými štítmi. Ponúkali im raňajky alebo teplý čaj.
Po niekoľkohodinovej dráme z ranného námestia, ktorá si vyžiadala zranených na oboch stranách, to Berkut vzdal.
„Mnohí sa odmietli postaviť proti ľuďom,“ rozpráva Natalia Lysová zo strany Julie Tymošenkovej Vlasť. „Oni sa však môžu kedykoľvek vrátiť,“ dodáva skepticky.
Pred dvoma dňami do sídla jej strany vtrhli policajti so samopalmi. Zobrali im počítače aj dokumenty a vyradili ich servery.
„Nemali súdne povolenie, úplne nič, vtrhli do sídla, akoby sme boli v Bielorusku,“ hovorí Lysová a dodnes sa z toho spamätáva.
Pozvanie za okrúhly stôl
„To bol asi spôsob, ako nás Janukovyč pozval za okrúhly stôl rokovať,“ dodáva s trpkým úsmevom na tvári.
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč síce v stredu prikázal stiahnuť hrubú silu proti demonštrantom na námestí, no ustupovať státisícom Ukrajincov, ktorým sa nepáči, že zmrazil zbližovanie s Úniou, nechce.
„Je úplne mimo, on aj jeho premiér Mykola Azarov úplne vytesňujú, že väčšina národa je proti nim a už to nemôžu zvládnuť,“ povedal SME západný diplomat, ktorý sa pohyboval pri integračných rokovaniach Ukrajiny a je v kontakte s vládou aj opozíciou.
„Okrúhly stôl s opozíciou je len komédia, kamufláž,“ myslí si podobne ako Lysová z opozičnej strany Vlasť.
Prezident Janukovyč vyzval všetky politické strany vrátane opozície na rozhovory. Dúfal, že prinesú kompromis.
Opozícia však pozvanie odmietla. Žiada odstúpenie Janukovyča i jeho vlády, prepustenie politických väzňov a potrestanie policajtov zodpovedných za násilné zásahy voči demonštrantom.
Kerry podporil majdan
„Ukrajinci si zaslúžia lepšie,“ vyhlásil v stredu o nasadení špeciálnych jednotiek šéf americkej diplomacie John Kerry.
Ukrajinský prezident Janukovyč podľa neho vôbec nereaguje na odporúčania medzinárodnej komunity, aby si vážil slobodu slova a vypočul demonštrantov, ktorí si želajú proeurópske smerovanie krajiny.
Poliaci si predvolali ukrajinského veľvyslanca a šéf kanadskej diplomacie na návšteve Ukrajiny nevylúčil ako možnosť aj zavedenie sankcií, hoci to označil za predčasné.
Tlak Západu však zabral.
„Okrem občianskeho odporu, keď sa námestie zapĺňalo čoraz viac ľuďmi, ktorí mali fyzickú prevahu oproti zamrznutým berkutovcom, aj silný medzinárodný tlak spôsobil, že sa poobede z centra stiahli,“ vraví ukrajinský politológ Volodymyr Horbač.
Na námestí stál celú noc od druhej ráno do ôsmej.
„Videl som, ako dvoch zranených demonštrantov niesli do sanitky,“ hovorí politológ, ktorý prišiel do centra Kyjeva, hoci býva desať kilometrov od hlavného mesta. „Nedalo mi, keď som videl v televízii, k čomu sa schyľuje.“
Rytieri, speváci aj patriarcha
Na kyjevskom Námestí nezávislosti sa po príchode Berkutu ešte viac vycibrila logistika a infraštruktúra revolucionárov.
Pribudol napríklad stan Maltézskych rytierov, kde rozdávajú teplé jedlo a starajú sa o zranených. Za tribúnou vyrástla „otvorená univerzita na majdane“, kde v stredu ekonomickí experti prednášali o kríze v krajine.
V dave sa stále hlásia noví dobrovoľníci, ktorí sa starajú o hladké fungovanie protestného mestečka. Vychádzajú tu dva druhy revolučných novín.
A námestie miestami pripomínalo rockový festival, na ktorom vystupujú tí najznámejší ukrajinskí speváci.
„Drahí Ukrajinci, nastal čas si zatancovať, majdan stále stojí najmä vďaka vám,“ snažila sa rozohriať protestujúcich Ukrajincov v mrazivom počasí speváčka Maria Burmaková, ktorá sa objavovala na tribúnach už počas oranžovej revolúcie pred deviatimi rokmi.
Tisícov demonštrantov na kyjevskom námestí sa zastali aj predstavitelia gréckokatolíckej cirkvi a najmä ukrajinskej pravoslávnej cirkvi pod kyjevským patriarchátom. Tá so sídlom v Moskve naopak mlčí.
Seminarista Petro, ktorý sa učí u kyjevského patriarchu za popa, nám neskôr vysvetľuje, prečo práve ukrajinská pravoslávna cirkev podporuje demonštrantov v uliciach.
„My sme vždy s ukrajinským ľudom, keď sa deje neprávosť. Nemiešame sa do politiky ani neriešime, či Ukrajina patrí do Európskej únie,“ rozpráva.
Ako vyzerá revolucionár
Tridsaťdvaročný Ihor Černickij, revolučný komandant z Chmelnickej oblasti a miestny admin revolúcie na Facebooku, vie, o čom je reč.
Sám riadi stanové mestečko uprostred jednej z najkrajších dominánt v Kyjeve v Michajlovskom zlatovrchom chráme, kde sídli ukrajinský pravoslávny patriarcha Filaret.
„Ako prví otvorili dvere demonštrantom hneď po brutálnom zásahu Berkutu z predminulého víkendu, keď špeciálne jednotky zranili desiatky novinárov a demonštrantov, pred pár dňami nám požehnal sám Filaret,“ rozpráva mladý vyštudovaný právnik Černickij.
V hangári uprostred chrámového komplexu môže prespávať až 150 ľudí.
„Varíme tu jedlo pre majdan, aj nás tu pred chrámom napadol Berkut,“ dodáva mladý Ukrajinec, ktorý je typickým členom mnohotisícovej armády občianskeho odporu proti režimu Viktora Janukovyča.
„Máme cez 25 rokov, nie sme členmi žiadnej politickej strany, spontánne sa dorozumievame cez sociálne siete, mňa z Chmelnicka povolali hneď, ako ukrajinská vláda zmrazila zbližovanie s Úniou,“ objasňuje, ako sa z neho stal revolucionár.
„Pracoval som v Petrohrade aj vo Fínsku, videl som, ako to funguje v Rusku aj v Európskej únii,“ hovorí mladý Ukrajinec. „Vieme veľmi dobre, kam chceme patriť.“
Na Ukrajine sa búriť vedia
História je plná povstaní Ukrajincov proti vláde. Nie vždy im vyšli.
KYJEV, PRAHA. Ukrajinci sú dlho trpezliví a zhovievaví k svojej vláde. Keď však vládcovia neskrotia svoju nenásytnosť a preženú to s používaním sily, dokážu sa im postaviť.
V histórii to ukázali už mnohokrát.
Už v roku 1024 na severovýchode Kyjevskej Rusi po štyroch rokoch katastrofálnej neúrody vrchnosť odobrala roľníkom aj posledné zásoby obilia.
Vodcov povstania popravili a bol zas pár rokov pokoj. Podobný scenár mala väčšina ukrajinských povstaní.
Antisemitizmus
O sto rokov neskôr sa Ukrajina preslávila veľkými židovskými pogromami. Nebolo to naposledy, keď sa Ukrajinci v zápale boja uchyľovali k antisemitizmu.
Po šesťročnej vojne bol v roku 1654 podpísaný dokument potvrdzujúci spojenie Ukrajiny a Ruska a jedno povstanie strieda druhé.
Až boľševici vyhladovali a zdeptali Ukrajincov tak, že sa celé desaťročia na poriadny prejav ľudového hnevu nezmohli.
Odpor vedený Ukrajinskou povstaleckou armádou bol záležitosťou výhradne západnej Ukrajiny.
Novodobé občianske protesty sú spojené s rozpadom Sovietskeho zväzu. Už tesne predtým sa v jednotlivých oblastiach ozýval nespokojný dav.
Napríklad pred Vianocami roku 1990 občania znechutení prázdnymi regálmi obchodov zaútočili v meste Černigov na Volgu s miestnym papalášom. Táto minirevolúcia je jednou z najúspešnejších - v priebehu niekoľkých hodín boli obchody plné tovaru, ktorý dovtedy poznali len komunisti.
Po celom svete sa Ukrajina preslávila oranžovou revolúciou z roku 2004. Aj tá nakoniec po rokoch priniesla sklamanie - krajine opäť vládnu klany, Moskva, skorumpovaná byrokracia, Viktor Janukovyč a mafie.
Stúpla v rebríčku
Ešte začiatkom roka 2011 bola Ukrajina podľa The Wall Street Journal na 22. mieste z 85 krajín najpripravenejších na revolúciu. Dnes je omnoho vyššie.
Lenže výsledok ďalšej revolúcie je zase neistý.
„Vždy nás ponižovali. A my sme proti tomu vždy bojovali. Keď sme zvíťazili, pohádali sme sa a opäť sme urobili miesto tým, ktorí nám chceli vládnuť,“ napísal bloger Alex Ravčev.
Petra Procházková
