Bojovníka proti apartheidu si v Južnej Afrike uctili lídri 91 krajín. Zároveň sa rozbieha boj o jeho dedičstvo.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka SME.
JOHANNESBURG, BRATISLAVA. Dvaja muži, ktorých krajiny od seba delí len niekoľko desiatok kilometrov mora, no vôbec sa nestretávajú, si podali ruky a prehodili pár slov.
Rozlúčka s juhoafrickým exprezidentom Nelsonom Mandelom spojila politických lídrov, ktorí si väčšinou vymieňajú len urážky.
V tomto prípade išlo o amerického prezidenta Baracka Obamu a kubánskeho lídra Raúla Castra.
Na štadión v Johannesburgu prišiel napríklad aj britský premiér David Cameron a zimbabwiansky diktátor Robert Mugabe, ktorý Camerona označuje za Satana, lebo podporuje zväzky homosexuálov.
Jednota aj revolúcia Rozlúčka s Mandelom
Na spomienku s exprezidentom prišli lídri 91 krajín. V hľadisku boli súčasný a traja bývalí americkí prezidenti – okrem Obamu aj George Bush ml., Bill Clinton a Jimmy Carter. Slovensko na pietnom akte zastupoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Rozlúčka s bojovníkom proti apartheidu Mandelom, ktorý zomrel minulý týždeň vo štvrtok, sa konala na futbalovom štadióne v Johannesburgu, kde Mandela v roku 2010 počas svetového šampionátu naposledy verejne vystúpil.
Podľa médií na ňom boli lídri 91 krajín, aj keď štadión s kapacitou 95-tisíc ľudí bol už pri niektorých neskorších prejavoch poloprázdny.
Bežní Juhoafričania rozlúčku sledovali na veľkoplošných obrazovkách po celej krajine.
Zoznam prítomných hostí ukázal, že Mandela bol osobou, ktorá spájala rôzne režimy. Prišiel palestínsky líder Mahmúd Abbás, kubánsky revolucionár Castro, zimbabwiansky diktátor Mugabe, ktorí oceňujú Mandelov boj proti západnému kolonializmu v 60. rokoch.
Na druhej strane boli v hľadisku západní lídri na čele s americkým prezidentom Barackom Obama, ktorý zas hovoril o jeho boji za rovnoprávnosť všetkých ľudí.
„Nikdy sa nevyrovnám Mandelovmu príkladu, ale vďaka nemu chcem byť lepším človekom. Hovorí k tomu najlepšiemu v nás,“ povedal v prejave americký prezident.
Už na spomienkovej slávnosti sa ukázalo aj to, že budúcnosť Juhoafrickej republiky nemusí byť jednoduchá. Keď na pódium vychádzal Jacob Zuma, súčasný prezident za Africký národný kongres (ANC), ľudia na neho bučali. Strana, ktorej tvárou Mandela bol, má totiž za sebou mnohé škandály.
„Nedajme malej skupine, ktorá chce strápniť Juhoafrickú republiku, privilégium, aby sa stala správou,“ odkázal novinárom na Twitteri hovorca ministerstva zahraničných vecí Clayson Monyela.
Mandela ako Ježiš Južnú Afriku čakajú ďalší rok voľby, Zuma sa tento rok snažil zvýšiť popularitu tým, že prišiel navštíviť Mandelu, ktorý bol už vo veľmi zlom zdravotnom stave.
„Mandela patrí v prvom rade ANC a až potom celej krajine,“ reagoval na kritiku, že Zuma zneužíva chorľavého lídra, hovorca strany Jackson Mthembu.
Ešte pred smrťou exprezidenta sa tak začal boj o jeho „značku“. Ten prebieha aj teraz, nielen v politickej, ale aj v osobnej a ekonomickej rovine.
Mandelova dcéra Makaziwe napríklad spustila výrobu vín pod značkou House of Mandela, jeho dve vnučky žijúce v Spojených štátoch zas v reality šou ukazovali, aké je to žiť s jeho menom.
„Značka Nelson Mandela nie je ako CocaCola. Je veľká, komplexná a v rámci značky existuje mnoho variácií. My si ochraňujeme len relatívne malú časť,“ povedal pre Reuters Verne Harris, riaditeľ Nadácie Nelsona Mandelu.
Tú založil sám exprezident a nadácia má dohliadať na šírenie jeho myšlienok. Na to vytvoril Mandela ešte niekoľko fondov, z ktorých sa financuje napríklad štúdium jeho vnúčat. Aj o ne sa už vedú spory, keďže rodina by chcela zo spravovania tohto dedičstva odstaviť ľudí, ktorých si tam vybral ešte Mandela.
Pre bežných Juhoafričanov, ale aj pre zvyšok kontinentu ostáva Mandela bez ohľadu na spory o jeho dedičstvo chvíľami až mýtickou postavou.
„Obetoval sa pre nás ako Ježiš. Bol za nás pripravený zomrieť, preto ho milujem,“ popísal pre BBC pocity mnohých juhoafrický reverend Joel Serasangwe.
Na rozlúčku s Mandelom dorazil Castro aj Bono
