Ich vzájomné vzťahy majú za sebou aj krvavé kapitoly. Tento rok uplynulo 70 rokov, čo Ukrajinci zmasakrovali asi stotisíc Poliakov vo Volyni, čo poľský parlament označil za etnické čistky s prvkami genocídy.
Na druhej strane po vojne vyhnali z poľského územia okrem Rusínov aj státisíce Ukrajincov.
Napriek tomu je Poľsko dlhodobo najväčším podporovateľom snahy Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie. Nápadom Varšavy bol aj vznik Východného partnerstva, teda zbližovania krajín bývalého Sovietskeho zväzu s Úniou.
„Žiadna krajina v Európe neurobila tak veľa, aby sa Ukrajina stala členom Únie,“ napísal Warsaw Businnes Journal.
Pre Poľsko je 46-miliónový štát na jeho východných hraniciach po Nemecku najdôležitejším susedom. Veľká časť územia Ukrajiny pred druhou svetovou vojnou patrila Poľsku.
Už keď Ukrajinci v roku 1991 vyhlásili nezávislosť, boli to Poľsko a Kanada, ktoré ich uznali ako prvé.
Veľa robili Poliaci aj preto, aby prezident Janukovyč podpísal asociačnú dohodu. Poľský prezident Bronislaw Komorowski chodil do Kyjeva pomaly tak často ako do Bruselu.
A stále hovoril, ako ho Janukovyč uisťuje, že dohodu podpíše. Ukrajina odpovedala aj zbitím pár poľských novinárov počas protestov.
Varšava však na suseda nezanevrela. Boj za európsku Ukrajinu podporujú nielen politici. Vo Varšave radnica minulý týždeň osvetlila modrožltou farbou známy Palác kultúry a oddychu.
V nedeľu demonštrovalo za európsku Ukrajinu niekoľko ľudí aj v poľskom hlavnom meste.
V Poľsku proste vedia, že je v ich záujme, aby ich východná hranica nebola hranicou Únie s ruskou zónou vplyvu.
