Súd pre ľudské práva odmietol výhovorky úradov a súdov, prečo nesprístupnili rozhodnutia o prevodoch pôdy.
BRATISLAVA. Aktivisti chceli vidieť 580 kópií rozhodnutí o prevodoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Rakúsky úrad im nevyhovel a rozhodnutia ďalej utajoval.
Mimovládna organizácia nepochodila ani na rakúskych súdoch, toľko kópií by podľa nich nebolo informáciou v zmysle infozákona.
Súdy uznali, že infožiadosť mohli úradníci zamietnuť aj preto, že by ju museli vybavovať dlho. Zaťažil by ich zber rozhodnutí a čiernenie osobných údajov, a nemali by čas plniť iné úlohy.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu však argumenty rakúskych úradov a súdov odmietol, rozhodol, že porušili právo na informácie podľa Dohovoru o ľudských právach.
Vojenské lesy taja, ktorí prominenti poľujú v štátnych revírovČítajte
Sami si za to môžu
„Keďže rakúska mimovládka žiadala iba anonymizované kópie, bola ochotná zaplatiť náklady za kopírovanie rozhodnutí a ich odoslanie, a dotyčný rakúsky úrad si sám zapríčinil, že s vybavením žiadosti mal veľa práce, lebo žiadne svoje rozhodnutia nezverejňoval, tak podľa európskeho súdu išlo o neprimeraný zásah do práva na prístup k informáciám,“ vraví právnik Peter Wilfling, spolupracujúci s Via Iuris, ktorý na rozsudok upozornil.
Rozsudok podľa Wilflinga vyvracia aj tvrdenia slovenských úradov, že rozhodnutia alebo iné dokumenty nie sú informáciou podľa infozákona a nemožno ich žiadať.
„Vyvracia aj argument, že vyhľadávanie, zber a anonymizovanie väčšieho množstva dokumentov je už vytváranie novej informácie a úrad nie je povinný pre občana tieto dokumenty vyhľadávať.“
Malatinský a utajovanie
Infozákon u nás prešiel v roku 2000, politici sa ho už viackrát pokúšali okresať.
Naposledy minister hospodárstva za Smer Tomáš Malatinský chcel presadiť, aby štátne a obecné firmy mohli utajiť skoro všetky zmluvy, faktúry a objednávky týkajúce sa ich hospodárenia.
Po kritike od návrhu dočasne ustúpil, zmeny chce riešiť s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom v komplexnej novele infozákona.
