Schopnosť Nelsona Mandelu vdýchnuť jeho slovám život bola jednou z hlavných zbraní tohto muža v boji za rovnosť, píše BBC.
Na záver svojej trojhodinovej obhajoby v roku 1964:
„Bojoval som proti bielej dominancii, aj proti čiernej dominancii. Ctil som si ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci ľudia žijú spolu v harmónii a s rovnými príležitosťami. Pre tento ideál chcem žiť a dosiahnuť ho. Ale ak to bude nutné, som pre tento ideál ochotný aj zomrieť.“
O svojom pobyte vo väzení na ostrove Robben v autobiografii z roku 1994:
„Samotku som považoval za to najhoršie vo väzenskom živote. Nemá žiadny koniec ani začiatok. Človek ostáva len so svojími myšlienkami, ktoré s ním potom môžu začať hrať rôzne hry. Bol to len sen, alebo sa to naozaj stalo? Človek začne všetko spochybňovať. Spravil som dobré rozhodnutie? Bola toho moje obeť hodná? Na samotke sa neviete ničím odpútať od týchto otázok.“
„Ľudské telo má úžasnú schopnosť prispôsobiť sa náročným podmienkam. Zistil som, že človek vie zvládnuť nezvládnuteľné, ak si vie udržať čistú myseľ aj vtedy, keď je jeho telo pod tlakom. Odhodlanie je spôsobom, ako prežiť ťažké časy, vaša myseľ môže byť plná, aj keď je brucho prázdne.“
O prepustení z väzenia v roku 1990:
„Fotoaparáty okolo mňa začal klikať ako veľká črieda kovových zvierať. Zdvihol som pravú päsť a počul som krik. Nemohol som to urobiť 27 rokov, napĺňalo ma to veľkým šťastím.“
O väznení:
„Ten, kto zoberie inému slobodu je väzňom nenávisti, je zavretý za mrežami predsudkov. Utláčaný a utláčateľ sú obaja zbavení svojej ľudskosti.“
Inauguračný prejav v roku 1994:
„Nikdy, nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom nikdy Slnko nezapadne. Nechajme vládnuť slobodu. Boh žehnaj Afrike!“
Odkaz koncertom Live 8 v roku 2005:
„Niekedy doľahne na generáciu osud, aby sa stala veľkou. Buďte tou veľkou generáciou, nechajte svoju veľkosť prekvitať. Samozrejme, nebude to ľahké. Ale neurobiť tak by bol zločinom proti ľudskosti, proti čomu by sa malo spojiť celé ľudstvo.“
O sebe v autobiografii z roku 2010:
„Kým som bol vo väzení, trápil ma obraz, ktorý som nechtiac vysielal do celého sveta, že ma považujú za svätého. Nikdy som takým nebol, ani podľa pozemskej definície svätého ako hriešnika, ktorý sa snaží zmeniť.“
