SKOPJE, BRATISLAVA. Budúci rok to bude už desať rokov, čo platí asociačná dohoda s touto malou dvojmiliónovou krajinou.
Dohoda, ktorú momentálne odmietla Ukrajina, je jedným z prvých dôležitých krokov štátu na ceste do Únie.
O rok neskôr sa Macedónsko, oficiálne uznávané iba ako Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), stalo kandidátom na vstup, no odvtedy sa jeho cesta do Únie zasekla. Rovnako ako cesta do NATO, ktorého mohlo byť súčasťou už štyri a pol roka.
Nie je to preto, že by táto balkánska krajina na ďalší krok k smerom k Únii nebola pripravená. Európska komisia už päťkrát odporúčala začať rokovania o vstupe krajiny.
„Potvrdila tak, že politické kritériá Macedónsko dostatočne splnilo,“ napísal pre Euobserver Mose Apelblat, bývalý predstaviteľ Európskej komisie.
No márne. Macedónsko stále dopláca na starý spor s Gréckom o svoj názov. Od vzniku štátu v roku 1991 jeho južný sused odmieta uznať, aby sa volalo Macedónsko. Rovnako sa totiž volá aj severná grécka provincia, aj historické staroveké územie Alexandra Veľkého.
Stále len FYROM
Macedónsko
- Krajina vznikla v roku 1991 odtrhnutím sa od Juhoslávie.
- Do OSN sa dostala až v roku 1993, Grécko ju tam pustilo len pod názvom Bývala juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM).
- Má 2,1 milióna obyvateľov.
- Jedno z najkrajších miest je Ohrid na juhu krajiny.
- V krajine žije silná albánska menšina (asi 25 percent).
A tak Gréci už dlhé roky blokujú cestu Skopje do Európskej únie a NATO. Macedóncov už predbehli aj susedná Čierna Hora a Srbsko, ktorí podpisovali asociačnú dohodu oveľa neskôr.
Možnosť nájdenia kompromisu je pritom najhoršia za posledné roky. V rozhovore pre Financial Times to aspoň tento týždeň povedal macedónsky premiér Nikola Gruevski, ktorý v krajine vládne už sedem rokov. „Je to oveľa horšie ako predtým,“ povedal pre denník.
Podľa neho sa počas vlády ľavicového gréckeho premiéra Andreu Papandrea situácia zlepšovala. Ale odkedy sa k moci dostal v roku 2012 pravicový premiér Antonis Samaras, tak sa podľa Gruevského postoj gréckej vlády posunul „k jednej z najradikálnejších pozícií Grécka, aké zastávalo v histórii tohto konfliktu“.
Treba dodať, že aj Gruevski patrí k nacionalistickým premiérom. V Macedónsku sa v posledných rokoch stavali gigantické sochy Alexandra Veľkého či Filipa Macedónskeho.
Po starovekom vojvodcovi pomenovali aj letisko v Skopje. Letisko Alexandra Veľkého pritom majú aj v gréckej provincii Macedónsko. Gréci za tým vidia snahu privlastniť si ich históriu. Slovania prišli na toto územie až o storočia neskôr.
Dlhý zoznam mien
Zoznam mien, ktoré sa za vyše dvadsať rokov navrhovali pre Macedónsko, je dlhý. Ústavná republika Macedónsko, Nezávislá republika Macedónsko či Nová republika Macedónsko. Posledný grécky návrh znie podľa srbského portálu B92 Slovansko-albánske Macedónsko.
Pre Macedónčanov je však ťažké prijať, že by sa ich štát volal inak ako Macedónsko. A Macedónsko je zasa úplne neprijateľné pre Grécko.
Posledné rokovanie, ktoré zlyhalo, viedol špeciálny predstaviteľ OSN, americký diplomat Matthew Nimitz. Ten navrhoval, aby sa štát na multinárodných stretnutiach označoval termínom ako Republika horné Macedónsko. V prípade dvojstranných rokovaní sa však mohol použiť termín, ktorý chce Skopje. Grécko to nakoniec odmietlo.
Atény tak aj naďalej bránia Macedóncom pohnúť sa smerom do Európskej únie.
Skopje nepomohlo ani poradné rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý v roku 2011 povedal, že Gréci nemali právo blokovať vstup Macedónska do NATO v roku 2008.
Aj Bulhari
Gruevski pre Financial Times povedal, že situáciu by pomohol konečne vyriešiť tlak veľmocí.
„Situácia sa môže odblokovať, ak sa Grécko dostane pod tlak krajín ako Spojené štáty, Nemecko či Francúzsko. Bez toho sa to nestane,“ povedal macedónsky premiér.
Doteraz sa urovnanie sporu nechávalo na obe krajiny, kde OSN bola iba mediátorom.
„Európska komisia väčšinou stála mimo sporu. Čo je prekvapujúce vzhľadom na páky, ktoré má na obe krajiny. Únia je pritom oveľa aktívnejšia v iných sporoch, a nie v tomto, ktorý má priamo pred svojím prahom,“ napísal Apelblat.
Grécko pritom nie je jediný problém. Macedóncov vlani zablokovalo aj Bulharsko najmä pre historické krivdy. Sofia chce okrem iného, aby Skopje oslavovalo spoločné historické osobnosti a udalosti.
