Tlak súvisiaci s dokončením procesu rozširovania únie je totiž veľký, píše dnes írsky denník Irish Examiner analyzujúci ďalší postup a možné problematické body stojace na ceste k rozširovaniu.
Ratifikácia niceskej zmluvy Írmi je prvou hlavnou prekážkou, ktorú sa podarilo prekonať. Zostáva však celý rad potenciálnych problémov, ktoré by ešte mohli "spomaliť, či dokonca vykoľajiť vlak". Rokovania o mnohých bodoch sa úmyselne presunuli až na obdobie po referende, uvádza The Irish Independent zaoberajúci sa rovnakou problematikou. Najťažšie otázky budú pritom na programe až úplne na koniec a mnohí diplomati očakávajú, že na decembrovom kodanskom summite sa bude hrať poker.
Negociácie o vstupe treba dokončiť do polovice decembra, čo znamená, že kandidátske a členské krajiny sa musia pohnúť ďalej v otázke financií. Po utorkovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu a koncotýždňovom summite 15 európskych lídrov v Bruseli bude nasledovať šesť hektických týždňov, počas ktorých sa musí celý finančný balíček prijateľný pre obidve strany "dať dokopy". Dáni, ktorí Európskej únii tento polrok predsedajú, sú optimisti. Rovnako aj väčšina ostatných členov dúfa, že sa všetko stihne včas, pripomína Irish Examiner.
Po obavách z výsledkov írskeho referenda a trojročných negociáciách o spôsobe harmonizácie 8000 strán európskej legislatívy, treba rozhodovať o peniazoch. Za problémové dieťa sa však už nebude považovať Dublin, ale iné európske metropoly, konštatuje The Irish Times narážajúc na neochotu niektorých hlavných prispievateľov do európskeho rozpočtu platiť viac ako musia. Nemenej dôležité je aj absolútne spravodlivé rozdelenie financií medzi jednotlivé kandidátske krajiny. Takmer všetky pritom dali jasne najavo svoj nesúhlas s návrhom Európskej komisie o štrukturálnych fondoch a priamych platbách farmárom, kde sa naráža na odpor Nemecka, Holandska, Švédska či Veľkej Británie. Dávajú totiž viac ako dostávajú a odmietajú, aby takmer polovica rozpočtu išla na dotácie farmárom. Obávajú sa, že po prijatí nových krajín sa situácia stane neúnosnou.
Pred úniou stojí aj dohoda s Ruskom o citlivej otázke Kaliningradu, ktorý sa stane enklávou obklopenou Európskou úniou. Otázka, ako bude jeho obyvateľstvo cestovať cez územie únie do Ruska, spôsobuje značné komplikácie. Ďalšiu dilemu predstavuje rozdelený Cyprus a postoje Grécka s Tureckom.
Vo všeobecnosti sa podľa Irish Independent teda dá očakávať, že kodanský summit sa môže natiahnuť na štyri dni a stane sa zrkadlovým obrazom summitu v Nice, ktorý napokon vyprodukoval dohodu.
Ak sa pre všetky tieto zložité diplomatické otázky podarí nájsť riešenie, v marci sa podpíšu zmluvy o pristúpení. Vlády kandidátskych krajín sa však ešte musia spýtať v referendách občanov, či vôbec chcú vstúpiť do únie. Ak všetko dopadne dobre, aj napriek tomu, že u niektorých uchádzačov je podpora ľudu slabá, noví členovia by sa mali zúčastniť na nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, keď dôjde k zmenám navrhovaných niceskou zmluvou. Tie sa týkajú redukcie počtu poslancov, komisárov, ako aj otázok, pri rozhodovaní o ktorých môžu krajiny uplatniť právo veta.
Zatiaľ čo rok 2002 je rokom negociácií a niceskej zmluvy, rok 2003 bude rokom Konventu o budúcnosti Európy. Nevyriešených zostáva totiž viacero základných otázok, vrátane toho, či bude EÚ fungovať na čele s jedným šéfom a ak áno, kto ho má vymenovať či voliť.
