Belehrad 22. júna (TASR) - Juhoslovanskí reformistickí lídri dnes skoncipovali návrh vládneho dekrétu, ktorý by umožnil vydanie zadržiavaného bývalého exprezidenta Slobodana Miloševiča Medzinárodnému trestnému tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.
Podľa juhoslovanského ministra vnútra Zorana Živkoviča sa dekrét po schválení federálnou vládou "automaticky stane právnym opatrením, ktoré umožní všetky formy spolupráce s ICTY". Ako informovala juhoslovanská štátna agentúra TANJUG, zasadanie kabinetu o tejto otázke by sa malo uskutočniť v sobotu dopoludnia.
Návrh dekrétu prichádza po tom, ako sa prodemokratickým predstaviteľom Srbska po týždni presviedčania nepodarilo dohodnúť s poslancami za Čiernu horu na podpore zákona o vydaní Miloševiča. Preto srbskí zástupcovia návrh zákona z rokovania juhoslovanského parlamentu stiahli.
Ako riešenie situácie vidia prodemokratickí predstavitelia podľa Živkoviča práve vládny dekrét predložený federálnemu kabinetu, kde majú srbskí zástupcovia väčšinu.
Medzitým Miloševičova strana dnes vyhlásila, že jej členovia zbierajú peniaze na 120-miliónovú kauciu, ktorá by podľa nich mala stačiť na jeho prepustenie z väzenia. Táto suma je rovnaká ako čiastka, ktorú exprezident údajne získal korupciou.
Neschopnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu v rámci federácie postavila otáznik nad budúcnosť juhoslovanskej zväzovej vlády i nad medzinárodnú darcovskú konferenciu pre Juhosláviu, ktorá sa má konať už na budúci týždeň (29. júna) v Bruseli.
Spojené štáty už niekoľkokrát vyslovene povedali, že na konferencii sa zúčastnia len pod podmienkou, ak uvidia jasné signály, že Belehrad úspešne napreduje smerom k spolupráci s ICTY. A hoci Európska komisia ako spoluorganizátor konferencie prisľúbila, že ju nezruší, úspech celej schôdzky nie je ani zďaleka taký istý, pokiaľ nebude garantovaná finančná podpora USA.
Avšak čiernohorskí poslanci, ktorí boli kedysi Miloševičovými spojencami, no zmenili postoj po jeho zosadení v októbri minulého roku, sa nekompromisne bránia vydaniu akéhokoľvek občana Juhoslávie haagskemu tribunálu, ktorý považujú za zaujatý.
Vedúci čiernohorského tábora vo federálnej vláde Predrag Bulatovič vyhlásil, že dekrét o spolupráci s Haagom by bol "protiústavný", pričom podľa vlastných slov nepochopil, ako môžu jednoducho návrh zákona pretransformovať na dekrét.
