PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Na verejnosti sa severokórejský vodca Kim Čong-un správa žoviálne, médiá ho ukazujú usmievavého po boku manželky, v zábavnom parku či ako máva ľuďom v dave.
To, že sú v krajine pracovné tábory pre kritikov jedného z najtvrdších komunistických režimov sveta, 30-ročný diktátor popiera.
Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International hovorí, že režim väzní 100- až 200-tisíc Severokórejčanov, často aj deti, v neľudských podmienkach. A podľa najnovších satelitných snímkov ich ďalej rozširuje, aby sa tam zmestilo viac väzňov.
Ide o najväčšie tábory v krajine, tábor číslo 15 a 16. Tábor číslo 16 má pritom rozlohu 560 kilometrov štvorcových a je tak trikrát väčší ako hlavné mesto Spojených štátov Washington. V roku 2011 v ňom podľa Amnesty bolo 20-tisíc väzňov.
„Snímky ukazujú nové budovy, čo naznačuje zvýšenie počtu zadržovaných,“ uviedla v správe Amnesty.
Mapa pracovných táborov v Severnej Kórei:
Zväčšiť mapu
Kopú si vlastné hroby Pomery v táboroch sú drastické. Jeden z dozorcov, ktorý z tábora utiekol, opisoval, ako si v tábore každý väzeň musí vykopať hrob a potom ho zabijú “ranou kladivom do hlavy.”
Iných uškrtia alebo ubijú drevenou tyčou. Ženy znásilnia a tie potom zmiznú.
“Potom, čo strávili noc službou vysokým činiteľom, museli zomrieť, aby sa to nikto nedozvedel. Je to rovnaké v mnohých táboroch pre politických väzňov,” povedal dozorca menom Ri pre Amnesty.
Mnohí z väzňov sa žiadneho zločinu nedopustili. Často sú to len príbuzní osôb, ktoré sa dopustili podľa režimu „ťažkých politických zločinov“
Správa pre OSN Komisia OSN o porušovaní ľudských práv v Severnej Kórei pripravuje pre Radu OSN pre ľudské práva správu, hotová bude v marci budúceho roka.
Severokórejský režim popiera, že by v krajine boli tábory a svedkov označuje za klamárov.
„Žiadame úradníkov v Severnej Kórey, aby väzňov svedomia bez podmienok prepustili a tábory zatvorili,“ hovorí Rajiv Narayan, ktorý je v Amnesty International zodpovedný za východnú Áziu.
