Do telefónu a e-mailu radšej nič tajné nehovorí. Mobil si musíte odkladať, aj keď máte rokovanie v Západnom krídle Bieleho domu, vraví KURT VOLKER, bývalý americký veľvyslanec pri NATO v rokoch 2008 až 2009.
Keď sa prevalila aféra, že Američania odpočúvali nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, prekvapilo vás, že ostatní sú prekvapení. Tvrdili ste, že ako veľvyslanec pri NATO ste predpokladali, že váš mobil či e-mail odpočúvajú. Čo vás k tomu viedlo?
„Vedeli sme o špecifických prípadoch, keď americkí predstavitelia cestovali do zahraničia k spojencom a pokúsili sa ich špehovať. Berieme to tak, že sa to stáva, suverénne krajiny to robia. Netreba preto do mobilu hovoriť utajované informácie, nemali by ste Blackberry používať na posielanie citlivých e-mailov. Nie je to zabezpečený prístroj. Iní ľudia či spravodajské služby sa môžu pokúsiť doň nabúrať. A už samotný fakt, že je to mobil, znamená, že váš telefonát či e-mail ide cez tri alebo štyri súkromné spoločnosti. Toto je skrátka svet, v ktorom žijete.“
Je to teraz iné, ako keď ste boli veľvyslancom?
„Pokiaľ viem, teraz už existujú šifrované mobily, ktoré sú vhodné na citlivú komunikáciu. Keď som bol vo vláde, to nebolo. Vtedy sa neverilo šifrovaniu. Z vlastnej skúsenosti viem, že by som citlivý rozhovor cez mobil jednoducho neviedol.“
Museli ste niekedy vypínať mobil?
„Jasné, a nielen to, museli ste vybrať batériu. Mikrofón mobilu sa dá využiť ako prenosové zariadenie, aj keď je váš telefón vypnutý.“
Robili to v Bruseli aj veľvyslanci iných krajín?
„V centrále NATO nie je dovolené brať si mobily do konferenčnej miestnosti. Musíte ho nechať vonku. A funguje aj blokovacie zariadenie. Ak by nás chcel niekto odpočúvať v konferenčnej miestnosti pomocou mikrovlnného zariadenia, nešlo by mu to ľahko.“
Funguje to tak aj v Bielom dome?
„Áno, jednoznačne. Keď v komplexe Bieleho domu idete do svojej kancelárie v Národnom bezpečnostnom výbore, sú tam škatule. Do jednej musíte dať mobil a zamknúť ho. Nemáte dovolené brať si ho na pracovisko. To platí, aj keď idete do Západného krídla. Nehovorím, že každý spojenec tam vonku sa aktívne snaží špehovať Spojené štáty. Vlády však vedia, že iné vlády tam vonku aktívne zbierajú toľko informácií, koľko môžu, aby sa mohli čo najlepšie rozhodnúť. Obávame sa toho v prípade nepriateľských vlád, ako sú Rusko či Čína, pretože ich ciele sú v rozpore s našimi. V prípade priateľských krajín ako Francúzsko či Nemecko by som sa toho nebál.“
Čiže viac vás trápi špehovanie nepriateľov ako priateľov?
„Áno, pretože poznám hodnoty týchto spoločností, poznám ľudí, ktorí sú vo vláde, viem, čo sa snažia urobiť. Ak sa snažia získať trochu viac informácií, aby sa vláda mohla lepšie rozhodnúť, to ma až tak netrápi. Viac by nás mali trápiť nepriatelia. A to je práve problém s únikmi, ktoré zverejnil Edward Snowden. Žije v Rusku a všetko, čo teraz zverejňuje, ide cez ruský filter. Tieto úniky obracajú spojencov proti sebe. Namiesto toho, aby sme spolu čelili vonkajším výzvam, Iránu, terorizmu, Sýrii, Číne či Rusku.“
Naznačujete, že Snowden nekoná čestne?
„Áno.“
Je nástrojom Rusov?
„Nemôžeme povedať, že ho Rusko kontroluje. Ale je pod vplyvom Rusov a to aj tým, že ako jediní ho prijali. Snowden vytiahol veľmi dôležitú otázku v Spojených štátoch: nakoľko môže Národný bezpečnostný úrad (NSA) zbierať informácie o telefonátoch a e-mailoch amerických občanov. Američania netušili, že sa niečo také deje. Ak by tu prestal, tak by ste mohli tvrdiť, že konal v záujme verejnosti. Hoci nelegálne, zverejnil niečo, čo by verejnosť mala vedieť. Odvtedy však publikovaním amerických spravodajských aktivít po celom svete vo vzťahu k Rusku či k spojencom značne prekročil čiaru. Nemá to nič s ochraňovaním práv Američanov. Spravodajskú službu to zahanbilo a sťažilo jej to prácu.“
A do ktorej kategórie zapadá zbieranie informácií o obyčajných Európanoch?
„Je to urobené veľmi nečestne. Každá európska vláda, o ktorej viem, má veľmi rozsiahle možnosti spravodajských služieb. Mnoho z nich má vyššie právomoci zbierania domácich údajov ako Spojené štáty.“
Môžete dať príklad?
„Radšej nie, ale je to viacero krajín. To zahŕňa aj telefonické a e-mailové zbieranie metadát. Hovoríme o miliónoch komunikácií. Skenujeme vzorce, ktoré číslo hovorí s ktorým číslom a hľadáme prepojenie na teroristov. A to robíme s inými vládami. Časť z toho si robia samy štáty, časť z toho urobia Američania a potom si informácie vymieňame. Kľúčové je, že to robíme preto, aby sme našich obyvateľov ochránili pred teroristami. Úplne iné je, že Číňania a Rusi to robia každý deň s celkom inými motívmi.“
Nebojíte sa, že tieto údaje sa môžu zneužiť? Prípad Snowdena ukázal, že veľmi veľa ľudí má prístup k týmto informáciám.
„V Spojených štátoch zbierame metadáta komunikácií. Kto, s kým, kedy, ako dlho komunikoval. Nie samotný obsah. Všetko, čo môžete robiť, je analyzovať vzorce. Potom s tým idete na súd a ten vám musí povoliť, aby ste skúmali aj obsah. Aj toto môže byť pre mnohých Američanov nepríjemné. Ale to je podstata technológií, keď používate telefón, keď posielate e-mail, už dávate informácie iným.“
Snowden povedal, že keby chcel, mohol si prečítať aj Obamov e-mail. Veríte tomu?
„To sa mi nezdá. Navštívil som budovu NSA ako veľvyslanec. Je to veľmi štruktúrovaná inštitúcia. Nie je to kovbojská organizácia, je tam veľa ochranných pravidiel, ktoré nemôžete prekročiť bez schválenia.“
Myslíte si, že Merkelová skutočne nevedela o svojom odpočúvaní?
„Bol to jej osobný telefón, takže to brala osobne. Hoci aj ona mala vedieť, že jej vlastný mobil nie je chránený. Verejnosť navyše nie je dobre informovaná o povahe zbierania informácií spravodajskými službami. Čiže aj verejnosť bola pobúrená a politici chceli reflektovať jej hnev. To je trochu pokrytecké, vidím v tom trochu nedostatku vodcovstva v tom zmysle, že niektorí lídri odmietli prijať zodpovednosť, že aj ich vlády robia isté veci. Naopak, britská vláda sa k tomu postavila tak, že je veľmi kritická voči Guardianu za zverejňovanie vecí, čo podľa nej škodí britským záujmom.“
Pamätáte si v minulosti, že by špehovali premiéra takej krajiny, ako Nemecko?
„Neviem o žiadnom prípade. Národy chcú získať najlepšie možné informácie. My sa vo veľkom snažíme chrániť komunikáciu prezidenta Spojených štátov. Predpokladáme, že krajiny sa snažia získať komunikáciu Obamu, tak sa tomu snažíme zabrániť.“
Špehuje NSA aj Slovensko?
„To neviem.“
Bude to mať vplyv na európsko-americké vzťahy?
„Podľa stupňa hnevu to už malo dosah. Je tu aj isté sklamanie z prezidenta Obamu. Prišiel ako veľká nádej a inšpirácia, no potom mnohých sklamal. Teraz k tomu máte sledovanie NSA, čiže ešte sa to prehĺbilo.“
Môže to mať vplyv aj na rokovanie o transatlantickej zóne voľného obchodu?
„Je to natoľko v záujme oboch strán, že verím, že to nebude mať vplyv. Mohlo by to pomôcť napríklad v raste HDP. Bolo by hlúpe držať rokovania ako rukojemníka.“
