Ako politička sa necíti, iba ako dcéra, ktorá chce mamu na slobode.
Mamu ste naposledy videli v pondelok, akú má náladu?
„Som veľmi rada, že som sa k nej dostala, pretože keď bol ten veľký protest v Kyjeve, okolo nemocnice v Charkove sa zhromaždilo okolo dvesto policajtov, aby sa tam náhodou nekonali protesty. Včera mala za sebou deviaty deň hladovky zo solidarity s ľuďmi z majdanu. Snaží sa dostať z izolácie, kde vedie svoj boj proti režimu. A jediný spôsob, ako zvýšiť tlak, je hladovka. Samozrejme, ja som jej hovorila, aby s tým už prestala. Veľa ľudí, čo vedeli, že tam idem, ľudia z Únie ma žiadali, aby som ju o to požiadala. Fyzicky je veľmi slabá, ale psychicky sa cíti po tých protestoch veľmi silná.“
Mohla masové protesty Ukrajincov sledovať v televízii?
„Áno, je to jediné zariadenie, čo môže mať. Nemôže mať telefón ani byť na internete.“
Ako hladuje, len pije vodu?
„Áno, už to nie je jej prvá hladovka. Viem, že je silná, lenže sa o ňu bojím, pretože na ňu dlhodobo vyvíjajú silný psychologický tlak. Stále ju sledujú a nahrávajú. Do toho vymýšľajú nové a nové prípady proti nej a neumožňujú návštevy jej politických spojencov. Naposledy, keď ju chcel vidieť líder jej strany Arsenij Jacenjuk, tak mu klamali, že má chrípku. Predtým zase dali celý Charkov do karantény pre údajnú chrípku, aby sme tam nemohli vycestovať. Veľmi sa zmenila, trápia ju bolesti.“
Opozícia nedokázala presadiť odvolanie premiéra Azarova, vydržia protesty aj naďalej?
„Tí, čo hlasovali za Azarova, majú teraz krv na rukách a ich masky padli dole. Nikto z nich nežiadal aspoň odstúpenie ministra vnútra za krvavé potlačenie sobotných demonštrácií. Neotvorili žiadny prípad proti konkrétnemu policajtovi, čo bili ľudí, hoci ich mená sú známe. Naopak, vyšetrujú demonštrantov a tých, čo boli zbití. Som si istá, že po zlyhaní z Vilniusu táto vláda pomaly buduje diktatúru na Ukrajine. Ešte viac ľudí pôjde von, je to len začiatok.“
Azarov s Janukovyčom tvrdia, že im ide o zbližovanie s Európou a znovu naštartovali ten proces, veríte tomu?
„Žiadna rétorika, ktorú od vlády či prezidenta počujeme, nás neoklame. Klamú v maličkostiach aj vo veľkých veciach. Napríklad premiér Azarov tvrdí, že ľudia, čo sú v uliciach, podporujú jeho a jeho vládu, pretože on podporuje integráciu s Úniou. Myslím, že úplne vytesnil to, že v sobotu na námestí tiekla krv a väčšina ľudí protestuje nielen pre zmrazené vzťahy s Úniou, ale aj proti tomu násiliu.“
Je možné, aby Janukovyč a Azarov vopred nevedeli o tom zásahu?
„Je to nemožné, pretože ľudia, čo zasiahli, tam boli dopredu posťahovaní z východnej časti Ukrajiny. Minister vnútra na sto percent o tom celom musel vedieť a zorganizovať to. Ani premiér, ani prezident si nemôžu len tak jednoducho zmyť tú krv z rúk, pretože celý svet videl zábery, ako policajti bijú ľudí, čo tam len stáli.“
Aj keby Kyjev chcel znovu naozaj podpísať asociačnú dohodu, prečo stále neprepustil vašu mamu? To je jasná podmienka Únie už dva roky.
„To len ukazuje, že Janukovyč nikdy nechcel podpísať asociačnú dohodu. Dúfal, že bude preňho nástrojom, ako si zlegitimizovať moc a pomaly koncentrovať moc a bohatstvo vo svojej 'rodine'. Janukovyč si uvedomil, že ten podpis je preňho nebezpečný, pretože by musel zreformovať systém, ktorý mu vyhovuje. Celé to bola len fasáda pre jeho voličov. Jemu vyhovuje toto status quo. Myslím, že nikdy nepodpíše asociačnú dohodu. Veď namiesto toho, aby rokoval Bruselom, odletel do Číny a ide vyjednávať s Ruskom.“
V uliciach mnohí Ukrajinci nosia aj zástavy Únie a ani jedna ruská, znamená to, že sa cítia ako Európania?
„Určite, a to nie je fenomén len západnej Ukrajiny. Napríklad aj v Dnepropetrovsku či Donecku vyšli do ulíc ľudia s európskymi vlajkami, tí čo majú odvahu. Taký veľký rozsah demonštrácií podľa mňa nebol ani počas oranžovej revolúcie a má úplne iný charakter. Ľudia tu bojujú za seba a svoju budúcnosť a vôbec nie za nejaké politické strany. Prečo na celom východe nevyšli ľudia s ruskými vlajkami?“
Sedíte v kresle, v ktorom sedela vaša mama, keď sme s ňou pred dvoma rokmi robili rozhovor. Cítite sa ako politička?
„Necítim sa ako politička, len ako dcéra, ktorá chce mať svoju mamu slobodnú, snažím sa dostať do sveta jej hlas z väzenia. Janukovyč dúfal, že ju umlčí. Lenže celý svet teraz vie, že je politickou väzenkyňou. Ďakujem európskej komunite, že bojuje za ňu. Ja ju rozhodne v kritickom období nemienim opustiť a budem za ňu bojovať.“
Ako sa zmenil váš život?
„Sme pod neustálou kontrolou, často atakujú naše emailové schránky. Snažia sa odstaviť právnika mojej mamy. Môj život sa veľmi zmenil a myslím, že na celý život, pretože ak ju raz pustia, chcem byť s ňou. Len musím dúfať, že to bude čoskoro. Pod takým tlakom, ktorému čelí, to nie je jednoduché, ani keď sa cíti silná. Viackrát ju zbili, viackrát stratila vedomie. To by ovplyvnilo každého, nemeckí lekári, čo ju videli, povedali, že potrebuje okamžitú operáciu, ktorú nemôžu vykonať na Ukrajine. A čím dlhšie sa to naťahuje, tým je väčšie riziko, že sa stane imobilnou. Stále má bolesti.“
