1.Je to o Janukovyčovi
Tak ako pred deviatimi rokmi aj teraz je to o Viktorovi Janukovyčovi.
Oranžovú revolúciu vyprovokovalo víťazstvo vtedajšieho premiéra Janukovyča v zmanipulovaných prezidentských voľbách nad Viktorom Juščenkom, ktorý čelil drsnej čiernej kampani, okrem iného ho otrávili dioxínom, ktorý mu zohyzdil tvár.
Aj teraz je Janukovyč ako prezident hlavným antihrdinom protestov. Bol to on, kto zvrátil zbližovanie s Európkou úniou a odmietol podpísať na minulýždňovom summite asociačnú dohodu.
2.Nie je jasný líder
Tandem Juščenko a Julia Tymošenková bol jasným lídrom oranžovej revolúcie. Ani nie po roku sa však rozhádali a oranžová komanda sa rozpadla.
Euromajdan nemá jasných politických lídrov. Trojica opozičných lídrov na čele s Vitalijom Kličkom z Udaru, Arsenijom Jacenjukom z Tymošenkovej strany alebo Olehom Ťahnybokom z nacionalistickej strany Sloboda síce využila hnev proeurópsky naladených Ukrajincov, no tým ide viac o protest proti politickému systému ako o podporu opozície.
Aj preto na námestí nepočuť mená lídrov ako v roku 2004, keď Ukrajinci kričali Juščenko náš prezident a Julia! Protesty sú skôr občianske ako politické. Mnohým Ukrajincom prekáža aj opozícia, pretože po oranžovej revolúcii úplne zlyhala a ľudí sklamala.
Šesť kľúčových postáv nepokojnej Ukrajiny Čítajte 3.Opäť zasiahlo Rusko
Počas prezidentskej kampane pred deviatimi rokmi ruský prezident Vladimir Putin otvorene podporoval Janukovyča. Teraz Rusko zasiahlo ekonomicky, keď napríklad blokádou ukrajinskej čokolády a hrozbami odradilo vládu od podpisu asociačnej dohody s Úniou.
Prokremeľské televízie opäť vykresľujú spontánne protesty v Kyjeve ako zorganizované Západom a plné radikálnych chuligánov.
4.Chýba rozhodujúci moment
Oranžová revolúcia mala jasný cieľ – vypísanie opakovaných prezidentských volieb – a ten aj dosiahla. Vyhral ich už Viktor Juščenko. V týchto protestoch je to zložitejšie.
Na jednej strane ide o to, aby sa ukrajinská vláda vrátila k zbližovaniu s Úniou, na druhej o odvolanie prezidenta Janukovyča a premiéra Mykolu Azarova. Keďže to cez parlament v utorok neprešlo, sila protestov aj blokády vládnych budov sa oslabila.
Stále však platí, že ak si protestujúci nevydobyjú, čo žiadajú, vrátia sa do ulíc neskôr a možno ešte radikálnejšie naladení. Hnev proti politikom sa môže skombinovať s následkami zlej ekonomickej situácie na Ukrajine.
5.Rozdelená krajina
Namiesto oranžovej farby, v ktorej sa viedla Juščenkova prezidentská kampaň, sa námestia zafarbili do modrej a žltej, farieb ukrajinskej zástavy a vlajky EÚ. Ukrajinci tak dávajú najavo, že sa cítia Európanmi.
Neznamená to nutne, že väčšina Ukrajincov podporuje vstup do Únie. Východná časť Ukrajiny sa necíti súčasťou protestov a naďalej podporuje Viktora Janukovyča ako prezidenta.
Niektorí z nich by dokonca privítali aj vstup Ukrajiny do Putinovho projektu colnej únie. Znovu sa tak ukázalo rozdelenie krajiny na východ - západ.
