BRUSEL. Severoatlantická aliancia nebude môcť vykonávať misiu zameranú na výcvik a poradenstvo v Afganistane po roku 2014, ak afganský prezident Hámid Karzaj neakceptuje dvojstrannú bezpečnostnú dohodu so Spojenými štátmi.
Uviedol to v pondelok večer generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen krátko pred začatím konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
Diplomati aliancie sa na konferencii, ktorá začala v utorok, pokúšajú nájsť odpovede na výzvy súvisiace s budúcim fungovaním aliancie.
Jednou z dôležitých úloh bude nová, nebojová misia NATO v Afganistane po roku 2014, čiže po stiahnutí medzinárodných podporných síl (ISAF).
Kábul odďaľuje dohodu novými podmienkami
Počet, vybavenosť a najmä podmienky, za akých budú jednotky NATO pôsobiť v Afganistane po roku 2014, zatiaľ nie sú známe.
Prelom má zaistiť dvojstranná dohoda medzi USA a Afganistanom. Afganský prezident Karzaj, zapojený do predvolebného boja pred prezidentskými voľbami v apríli 2014, však začal bojkotovať americké snahy o dohodu stále novými podmienkami.
Rasmussen sa krátko pred začatím ministerskej konferencie pokúsil o diplomatický nátlak, keď vyjadril nádej, že Karzaj podpíše dohodu s Američanmi, aby tak aj NATO mohlo získať potrebný právny rámec pre koncipovanie misie na pomoc afganským bezpečnostným silám po roku 2014.
Do konca budúceho roka aliancia postupne zredukuje svoju doteraz najrozsiahlejšiu a najnákladnejšiu misiu.
Potrebuje však dostatok času na plánovanie a prípravu novej misie, aj keď obmedzenejšej čo do počtu a vybavenia, ale rovnako významnej z hľadiska udržania bezpečnosti v Afganistane. Aj preto sa v kuloároch aliancie hovorí, že dohoda s Afgancami by mala byť uzavretá ešte do konca tohto roku.
"Chcem, aby som bol dobre pochopený. Existencia vhodného právneho rámca je nevyhnutným predpokladom pre našu prítomnosť v Afganistane aj po roku 2014," zdôraznil Rasmussen v bruselskom sídle NATO. Spresnil, že bez tohto právneho rámca nebude možné vykonať plánovanú misiu na školenie, výcvik a poradenstvo pre afganské bezpečnostné zložky po roku 2014.
Karzaj chce rozhodnutie nechať na nástupcu
Karzaj aj napriek odporúčaniam zo strany afganského Národného zhromaždenia odmieta podpísať bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s USA a chce túto zodpovednosť prenechať svojmu nástupcovi.
Vojenskí predstavitelia a diplomati aliancie sa však netaja tým, že potrebujú dostatok času na vytvorenie akčného plánu pre Afganistan po roku 2014.
Americká strana dokonca vládu v Kábule upozornila, že pripravuje úplné stiahnutie svojich vojakov, ak sa nepodarí podpísať dvojstrannú dohodu do konca decembra.
V prípade odchodu amerických jednotiek z Afganistanu je málo pravdepodobné, že tam zostanú vojaci jednotky aliancie z iných štátov.
Domáce bezpečnostné zložky (armáda a polícia), síce početné, ale finančne podvyživené, by potom museli samé čeliť všetkým bezpečnostným rizikám v tejto etnicky a politicky nejednotnej krajine.
