Prezident Viktor Janukovyč nemá vývoj na Ukrajine pod kontrolou. Európska únia ešte nezavrela dvere Ukrajincom, ale s Janukovyčom jej môže dôjsť trpezlivosť. Hovorí analytik VLADIMÍR BILČÍK zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Ďalší masový protest sa nekonal. Ukrajinská vláda i Putin vidia prevrat Čítajte Prečo sa Ukrajinci búria proti Janukovyčovi?
"Podnetom boli jeho rozhodnutia pred summitom vo Vilniuse, kde sa už len spečatili. Ukrajina sa rozhodla krátko pred summitom nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, kde už bolo všetko nachystané. Dohoda zahŕňala aj vytvorenie zóny voľného obchodu. Značná časť obyvateľov Ukrajiny v tom vidí historicky premárnenú šancu a vyšli do ulíc."
Prečo Janukovyč zrazu otočil a odklonil sa od EÚ? Išlo o naliehanie ruského prezidenta Vladimira Putina?
"Nie je to len o Putinovom naliehaní. Sú tam dve veci. Po prvé, Ukrajina má už dnes problém plniť hospodárske záväzky, požičiava si. Budúci rok ju čakajú splátky viacerých minulých úverov. Ak štát nemá zbankrotovať, potrebuje výraznú finančnú injekciu. Prezident Janukovyč mal dve možné cesty, ako sa s tým usporiadať. Jednou bola pôžička od Medzinárodného menového fondu, ale s jasnými podmienkami vrátane liberalizácie energií a opatrení, ktoré by pocítili aj občania. A to v čase blížiacich sa prezidentských volieb, ktoré budú v roku 2015. Druhá cesta bola ruská, išlo o krátkodobú pôžičku a iné úľavy, napríklad pri cenách plynu. Ukrajine by pomohli plniť základné funkcie štátu. V kalkulácii pravdepodobne prevážil krátkodobý záujem, aj keď nikto nevie, aká je dohoda s Ruskom, čo sa udialo na tajnom stretnutí Janukovyč - Putin. Druhá vec sú prezidentské voľby. O Janukovyčovi je známe, že v politike výrazne zbohatol, má skôr klanový štýl politiky a je jeho životným záujmom, aby si udržal funkciu. Voľby potrebuje vyhrať."
Môže mu to prejsť u Ukrajincov, že takýmto spôsobom obetuje krajinu, aby si udržal funkciu?
"Je to z jeho strany kalkul, ktorý je veľmi na hrane. Dnešné demonštrácie to ukazujú. Je jasné, že Janukovyč už nemá situáciu pod kontrolou. Dnes sa nedá povedať, ako to dopadne. Sú oblasti Ukrajiny, kde sa pripravuje generálny štrajk. Najmä na západnej Ukrajine a v Kyjeve sa politické a hospodárske elity vymedzujú proti Janukovyčovi."
Janukovyč je známy tvrdými krokmi proti kritikom, najmä opozícii. Nemôže sa konflikt vyostriť a sily podriadené Janukovyčovi zasiahnu proti demonštrantom?
"Jasné, môže sa to stať. Treba si však uvedomiť, že Ukrajina nie je Bielorusko ani Rusko. Funguje tam relatívne vysoká miera slobody médií, spoločnosť je pluralitná. Janukovyč plne nekontroluje vývoj na Ukrajine. Nemá v rukách nástroje ako iní lídri z postsovietskeho priestoru. Tvrdý zásah môže byť preňho kontraproduktívny. Nie je jasné, kto nariadil tvrdý zásah proti demonštrantom z piatka na sobotu, no z môjho pohľadu to určite nie je strategicky dobré rozhodnutie."
Je jasné, že o Ukrajinu bojuje Európska únia s Ruskom. Ako to podľa vás dopadne?
"Ťažko sa odhaduje, ako vyhrotená situácia dopadne. Cesta smerom na západ aj po summite vo Vilniuse ostala otvorená. Problémom bolo, že Únia pred summitom viac riešila seba samu, ako získa konsenzus 28 členských štátov, kde bolo jasné, že Julia Tymošenková z väzenia nepôjde, čo bola jedna z podmienok. Málokto sa zaoberal myšlienkou, že Kyjev príde a povie - asociačnú dohodu nepodpíšeme. Na jar nás čaká summit EÚ a Ukrajina. Únia pripravuje balík opatrení a pomoci, ktorým chce presvedčiť Ukrajincov, že cesta na západ je reálna. Teraz po násilnostiach sa znižujú šance, že sa tak stane s Janukovyčom. Bude závisieť, kam sa protesty posunú a kto ich bude viesť."
Donúti ulica Janukovyča, aby sa opäť priklonil k Únii a podpísal asociačnú dohodu?
"Situácia je mimo kontroly všetkých. Ak bude viac násilia v uliciach, aj Úniu prejde trpezlivosť a schopnosť sadnúť si s Janukovyčom za jeden stôl a podpísať s ním dohodu. Možno až ďalšie prezidentské voľby na Ukrajine budú určujúce pre smerovanie krajiny."
Myslíte, že Rusko by sa uspokojilo, keby Ukrajina kývla EÚ?
"Vôľa Ukrajincov ísť na západ je silná. Rusko už veľa ďalších možností nemá. Už využilo hospodársku pomoc, diplomatický nátlak, veľa neformálnych pák zameraných na biznis a politiku. Pre mňa je otázka, kto naozaj kontroluje bezpečnostné zložky v súvislosti so zásahom proti demonštrantom. Či je to prezident Janukovyč, alebo niekto iný. Zasiahli ťažkoodenci, ktorí do Kyjeva vraj prišli z Krymu. Rusko sa naďalej bude snažiť Ukrajinu vtiahnuť do svojho projektu euroázijskej únie, ale to neznamená, že Ukrajina tak ako aj iné postsovietske republiky, napríklad Gruzínsko alebo Moldavsko, nebude môcť podpísať asociačnú dohodu."
Môže to dospieť až do vojenského konfliktu?
"Neviem si predstaviť vojenský konflikt, aj keď sa to, samozrejme, vylúčiť nedá. Aj preto musí byť v záujme Slovenska a EÚ, aby sa konflikt z ulíc presunul do rokovacej sály. Aby sa určili mantinely pre súčasného prezidenta."
Ako by sa malo Slovensko angažovať v tejto situácii?
"Dnes je Východné partnerstvo, a vôbec Ukrajina, ešte podstatnejšou zahraničnopolitickou prioritou než pred pár týždňami. Ukrajina je náš najväčší sused, momentálne najmenej predvídateľný, máme s ním jedinú schengenskú hranicu. Našou snahou musí byť ťahať Ukrajinu najbližšie k nám z pohľadu režimu a inštitúcií, ktoré tam fungujú. Rozhodnutie z Vilniusu totiž nie je dobrou správou. Naša diplomacia musí zabrať, stredobodom záujmu by mala byť aj rozvojová pomoc. Potom je dôležité presadiť aj v rámci EÚ, aby podporné programy pre Ukrajinu boli atraktívne."
Čo by sa z pohľadu Slovenska zmenilo, keby Ukrajina podpísala asociačnú dohodu?
"Bola by to výborná správa. Ukrajina by sa čoraz viac podobala režimu pravidiel, ktorý máme aj tu. Zmenil by sa režim na hranici, bol by potenciál pre ekonomický rozvoj hlavne na východnej hranici. Nesúhlasím s tým, že nech sa Ukrajinci rozhodnú, ako chcú, lebo prezident Janukovyč bol zvolený právoplatne a podobne. Slovenskej diplomacii musí záležať na tom, čo sa deje u nášho suseda. Treba uvažovať o tom, ako komunikovať s ukrajinskou opozíciou."
Čo v prípade, ak by asociačnú dohodu definitívne odmietli?
"Vždy, keď máte jasnejšiu deľbu hranice, iné režimy, tak je to spojené s vyššími nákladmi, napríklad už len s kontrolou pohybu ľudí. Ak by sme neostali v polohe geografickej periférie Európskej únie, prispelo by to aj k našej stabilite. Keď by sme fungovali v odlišných svetoch, nemôžeme očakávať, že si tie svety budú vzájomne pomáhať."
Pred necelými desiatimi rokmi bola na Ukrajine oranžová revolúcia, tiež išlo o to, či sa krajina prikloní k Západu, alebo Východu. Čím to je, že na Ukrajine bývajú takéto masové demonštrácie?
"Otázka kým sme a kam patríme, na Ukrajine stále rezonuje. Bol som tam prvýkrát pred štrnástimi rokmi. A zakaždým, keď je tam debata o Únii, mám pocit, že je to veľmi podobné ako pred rokmi. Otázky identity a širšieho geopolitického miesta v rámci postsovietskeho priestoru stále nie sú doriešené. Sú na ne protichodné pohľady a Ukrajina si tým zápasom musí opakovane prejsť, aby si to ujasnila. My sme mali podobnú otázku, kam chceme patriť, v 90. rokoch. No bolo to v oveľa priaznivejších podmienkach, keď ešte EÚ bola otvorenejšia. Dnes sme na Západe oveľa menej ústretoví, štedrí a zhovievaví vo vzťahu k našim východným susedom, ako bol Západ vo vzťahu k nám. Nálada, ochota aj zdroje sú niekde inde, než boli v 90. rokoch."
Vidíte v ukrajinskej opozícii lídra, ktorý by mohol Janukovyča nahradiť? Je to Vitalij Kličko?
"Môže to byť Kličko, je tam viac ľudí. Samozrejme, je tam Tymošenková, ktorá je stále vo väzení, aj keď by to nebola šťastná voľba, lebo je príliš spojená s minulosťou. Skôr ide o to, či opozícia bude schopná sa zjednotiť a podporiť iba jedného prezidentského kandidáta proti Janukovyčovi. Problémom oranžovej revolúcie tiež bola roztrieštenosť opozície."
Ak sa teda opozícia nedokáže spojiť, môže z toho opäť ťažiť Janukovyč ako po oranžovej revolúcii?
"Áno."
