Kyjev 22. júna (TASR) - Najvyšší politickí predstavitelia Ukrajiny si v dnešný Deň spomienky a smútku uctili v Kyjeve pamiatku obetí Veľkej vlasteneckej vojny pri príležitosti 60. výročia začiatku útoku fašistického Nemecka na komunistický Sovietsky zväz.
Pri Pamätníku neznámeho vojaka v Memoriáli slávy politici položili tradične kvety a v areáli Múzea Veľkej vlasteneckej vojny nad Dneprom s gigantickou ženskou sochou Vlasť-matka odhalili pamätný znak padlým vojakom.
Prezident Leonid Kučma povedal, že napriek plynúcim rokom nemožno na vojnu v žiadnom prípade zabúdať. ,,Nie z hľadiska veľkého počtu usmrtených a vtedajšej hrozby visiacej nad civilizáciou. Je to spomienka kvôli budúcnosti Ukrajiny, aby sa už nikdy nezopakovalo také nešťastie," dodal.
Kučma tiež vyjadril želanie, aby sa dnešné vzťahy Ukrajiny s Nemeckom aj naďalej zlepšovali. V súčasnosti vkladá Kyjev do Nemecka väčšiu nádej ako do iných krajín. Potvrdzuje to aj prístup Nemecka a jej spolkového kancelára Gerharda Schrödera k Ukrajine.
Ukrajinský parlament si na dnešnom mimoriadnom zasadaní s účasťou členov vlády uctil obete vojny minútou ticha. Prijal výzvu, podľa ktorej všetky zložky moci musia cítiť vlastnú zodpovednosť a dlh pred vojnovými víťazmi a staršou generáciou, že štát zďaleka nespravil všetko na ich sociálnu ochranu v súčasnosti.
"Bez víťazstva nad fašizmom by nebolo nielen suverénnej Ukrajiny, ale ani ukrajinského národa. Nie mŕtvym, ale pre živých je nevyhnutné, aby nevyhasla pamäť o minulom," uvádza sa vo výzve parlamentu.
Na územie Ukrajiny vtrhlo 22. júna 1941 nadránom 57 nepriateľských divízií a 13 útvarov skupiny armád Juh. Na odpor sa im postavilo 80 zo 170 divízií rozmiestnených na západných hraniciach bývalého ZSSR, ktoré neboli pripravené na obranu. Ukrajina bola hlavným centrom vojny medzi Hitlerom a Stalinom.
Najmä následkom chybných rozhodnutí stalinského vedenia padlo do nemeckého zajatia na západe Ukrajiny už v prvých dňoch vojny vyše milión vojakov. Moskovský režim uplatňoval teror proti vlastným vojakom a civilom aj na Ukrajine. Už koncom júna 1941 padol Ľvov, v septembri Kyjev, v októbri Odesa, v júli 1942 Sevastopoľ na Kryme. Celé územie Ukrajiny sa po roku od začiatku vojny ocitlo pod okupáciou. Oslobodenie bolo zavŕšené v októbri 1944.
Ukrajina prišla vo vojne o sedem miliónov obyvateľov, vrátane vojakov a civilného obyvateľstva.
Predstavovalo to 17 percent jej populácie. Do Nemecka nútene vyviezli 2,5 milióna Ukrajincov. Zo strachu pred pomstou stalinského režimu sa domov po vojne nevrátilo 200 tisíc z tých, čo prežili.
Krajina prišla aj o tretinu národného bohatstva, spálených bolo 700 miest, 28-tisíc dedín a zničených 16-tisíc podnikov. Kyjevský Babyn Jar sa stal tragickým symbolom fyzickej likvidácie židov nemeckými okupantmi.
(spolupracovník TASR Martin Benko) tim
