- do ulíc Kyjeva vyšlo možno až do pol milióna protivládnych demonštrantov
- vnikli do sídla magistrátu a pokúsili sa dostať aj do budovy úradu vlády či sídla prezidenta
- k protestujúcim sa pridali aj krajne pravicoví nacionalisti
- počas nedele dochádzalo k neustálym stretom
- demonštrantov prišiel do Kyjeva podporiť aj líder poľskej strany Právo a Spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński
KYJEV, BRATISLAVA. Státisíce Ukrajincov sa v nedeľu, deväť rokov po oranžovej revolúcii, vrátili na kyjevské Námestie nezávislosti v najväčšom počte v dejinách modernej Ukrajiny.
Vyprovokovalo ich k tomu krvavé potlačenie demonštrácie v sobotných ranných hodinách na „euromajdane“.
Ťažkoodenci zo špeciálnych jednotiek Berkut tam zaútočili na protestujúcich obuškami a slzným plynom.
Fotografie zakrvavených tvárí demonštrantov cez víkend obleteli celý svet a vynútili si kritiku krajín Európskej únie aj Spojených štátov.
Živý prenos:
Pol milióna ľudí
Zásah vyvolal ešte väčší hnev Ukrajincov, ktorým sa nepáči, že prezident Viktor Janukovyč v poslednej chvíli zvrátil podpísanie asociačnej dohody s Úniou na minulotýždňovom summite vo Vilniuse s odkazom na obavy z ruského ekonomického tlaku.
V nedeľu sa odhadovalo, že v Kyjeve proti zvráteniu integrácie s Úniou protestovalo až pol milióna ľudí.
Ukrajinci na troch frontoch (občianski aktivisti, študenti a opozícia) zvolali neobmedzené demonštrácie po celej krajine a generálny štrajk, kým Janukovyč neodstúpi a nevypíše predčasné prezidentské voľby.
„Ukrajina sa zobudila v inej krajine potom, čo Janukovyč odmietol podpísať dohodu vo Vilniuse, toto nie je Ukrajina. Sme bližšie k Bielorusku,“ povedal jeden z opozičných lídrov Arsenij Jacenjuk na zaplnenom námestí v centre Kyjeva.
Chaos v meste
Ešte v sobotu kyjevská polícia zablokovala hlavné kyjevské námestie bariérami a chcela ho uzavrieť až do začiatku budúceho roka, demonštranti ich však povalili.
V uliciach vypukol v nedeľu chaos. Radikálnejší protestujúci vnikli do sídla kyjevského magistrátu a pokúsili sa dostať aj do budovy úradu vlády či sídla prezidenta Janukovyča.
Zátarasy sa snažili rozbiť aj bagrom, vzduchom lietali svetlice. Polícia opäť použila obušky aj slzotvorný plyn.
Hackeri odstavili internetovú stránku ministerstva vnútra.
K demonštrácii sa pridali aj krajne pravicoví nacionalisti pod vedením poslanca Oleha Ťahnyboka.
Opozičný líder Arsenij Jaceňuk sa od pokusu o zabratie prezidentskej budovy dištancoval. Tvrdí, že ho zinscenovali úrady, aby mali zámienku na vyhlásenie výnimočného stavu.
Proeurópskych demonštrantov prišiel do Kyjeva podporiť aj líder poľskej strany Právo a Spravodlivosť Jaroslaw Kaczyński.
Revolúcia číslo dva?
„Toto nie je protest, to je revolúcia,“ povedal bývalý minister vnútra Jurij Lucenko, ktorého po Janukovyčovom víťazstve v prezidentských voľbách poslali do väzenia ešte pred jeho bývalou premiérkou Juliou Tymošenkovou.
Tá si odpykáva sedemročný trest a jej prepustenie bolo poslednou nesplnenou podmienkou Únie pred podpisom asociačnej dohody.
„Toto je koniec Janukovyča aj Ukrajiny, ako ju poznáme,“ povedal anyltik Balázs Jarábik, ktorý sa dlhodobo venuje Ukrajine.
„To, že odmietli podpísať asociačnú dohodu, ešte neznamená, že Ukrajina teraz môže odmietať naplňovanie základných princípov, ako právo slobodného prejavu a právo zhromažďovania,“ citoval Český rozhlas eurokomisára pre rozšírenie Štefana Füleho.
Polícia v Kyjeve chráni sochu Lenina. Foto: TASR/AP
Janukovyča zmenila aj americká PR agentúra
KYJEV, BRATISLAVA. Pre ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča to musí byť silný pocit déja vu.
Pred deviatimi rokmi desaťtisíce Ukrajincov protestovali proti zmanipulovaným prezidentským voľbám, ktoré vyhral nad Viktorom Juščenkom. Po strmom páde po oranžovej revolúcii sa však vypracoval.
Najal si americkú PR agentúru, zlepšil ukrajinský jazyk a zjemnil rečnícky štýl. Vyhral parlamentné aj prezidentské voľby.
Zmena imidžu mu však nevydržala dlho. Po víťazných voľbách v roku 2010 ho začali obviňovať z ohrozovania slobody slova a selektívnej spravodlivosti, keď jeho prokurátor poslal expremiérku Juliu Tymošenkovú do väzenia.
Aj preto mnohí Ukrajinci jeho slovám, že „bol pobúrený“ tvrdým sobotným zásahom, neuverili.
