V žilinskej kancelárii župana, na snímke hore. Inak, Jozef Tarčák vždy tvrdil, že na staré kolená pôjde do politiky. „Ale urýchlilo sa to.“
FOTO – ROMAN KRPELAN a ARCHÍV
Šéf Žilinského samosprávneho kraja a podpredseda HZDS Jozef Tarčák nie je v závideniahodnej situácii. Je už viac politikom na komunálnej úrovni a v „jeho“ regióne má hnutie ešte prijateľné zázemie. Zrejme aj preto sa jednoznačne nezadefinoval v boji o výmenu predsedu. Priznáva však, že tentoraz si po voľbách nedal ani obľúbený koňak Martel ani suché víno. „Tentoraz som víťazstvo vo voľbách neoslavoval.“
Nebolo čo. Dokonca je jasné, že je hnutie opäť rozdelené na dve skupiny. Jedna okolo Mečiara, druhá okolo podnikateľov Kiňa, Brhela, Gabriela a Poóra. „S Kiňom som kamarát, Gabriela, Brhela aj Poóra poznám dobre. Pre mňa určite nie je meradlom správania to, či sa pohnevám Trnavčanmi. Z čisto pragmatického hľadiska ale nie je teraz dobré hovoriť o zmene predsedu.
Istá skepsa je, niektoré otázky sú otvorené, a isté odpovede sa očakávajú.“ Napriek tomu hovorí: „Chlapci stavili na zlé karty. HZDS, HZD a Smer. Ja nehrám na stole, ani pod stolom.“
Tarčák sa otázkam zmeny vedenia vraj po komunálkach brániť nebude. „Máme problémy, treba ich zadefinovať. Kto ich vyrieši, nech je predsedom. Má mojich všetkých desať. Ak by sme mali ísť znovu do volieb, znova ich vyhrať a znova skončiť v opozícii, tak by sme mali skončiť všetci. Ja už by som nemal žalúdok na to, aby som opäť presviedčal voličov a potom im nemohol nič splniť. Nemôžeme byť blokovaní stále v zahraničí i doma.“
Poď za poslanca, hovoriť vieš
Život Jozefa Tarčáka sa až do roku 1991 točil okolo športu. Vyštudoval fakultu telesnej výchovy, pracoval ako športový inštruktor na odbornom učilišti v Námestove. Do politiky ho dostalo prvé odvolanie Mečiara. „Pociťoval som to voči nemu ako krivdu.“ Spolu s kamarátom sa rozhodol, že v Námestove založia HZDS.
FOTO - Archív
Športovec v politickej výslužbe? Ani nie. „Občas si zahrám tenis, najradšej chodím behať, v zime lyžujem.“
„Vtedy to bolo tak, že kto chcel, mohol kandidovať do parlamentu. Sedelo sa a hovorilo – Ty nejdeš? Ale čo by si nešiel, rozprávať vieš. A už to bolo. Pamätám sa, keď Mečiar prišiel k nám do mesta. Tvorila sa kandidátka, robili sa tam nejaké psychotesty a on sa ma spýtal – Kam chcete ísť? Do federálneho zhromaždenia alebo do Slovenskej národnej rady? Odpovedal som, že do federálu v žiadnom prípade, že sa ešte musím porozprávať so ženou. A on mi hovorí – A s kým by ste sa ešte chceli rozprávať?“
Mečiarov hráč?
Nikdy vraj nemal pred svojím predsedom prehnaný rešpekt. Od začiatku to bral tak, že predsa o nič nejde. „Oveľa väčší rešpekt som mal vtedy, keď som nastúpil prvýkrát do parlamentu, v roku 1992. Trochu aj z ľudí, ktorých som poznal len z televízie. Ale to bolo v poriadku.“
Niektorí však považujú Tarčáka za Mečiarovho koňa. Podľa našich informácií bol pred voľbami častým návštevníkom Elektry. „V Elektre som bol len vtedy, ak tam rokovalo vedenie hnutia. Možno pár- krát individuálne, keď nám vypadli ľudia z kandidátky a bolo to treba riešiť. V minulosti som tam prespal párkrát, tesne predtým, ako Mečiara násilne predviedli kukláči.“ Predsa len sa však desať rokov pohybuje v jeho blízkosti. „Aj tak si nemyslím, že by som bol nejaký jeho favorit. Hoci, členom najvyšších orgánov politického grémia som bol vždy, s výnimkou jediného roka. Nefandím si, že by som mal k nemu bližšie, ako niekto iný.“
Keď chcel za župana Žilinského kraja kandidovať aj ústredný tajomník HZDS Grappa, podpora okresov bola veľmi tesná. Napriek tomu vyhral Tarčák. „Dohodli sme sa na tom, že rozhodne žreb. Mečiar do toho nevstupoval. Ja som vlastne vždy tvrdil, že sa dám do politiky vo vyššom veku, na staré kolená. Ak nebudem hrať mariáš. Ale urýchlilo sa to.“
