Lintner začínal v Československom rozhlase. Desať rokov pracoval ako zvukár, ďalších desať rokov ako športový redaktor. „Na jar 1990 ma oslovili, či nechcem vyskúšať sám, čo som dlho kritizoval. Nebol som síce členom strany, ale poznali ma ako schopného človeka.“ Stal sa hlavným sekretárom spravodajstva, po zlúčení s publicistikou o pár mesiacov šéfredaktorom. Odvolali ho po troch rokoch roboty. „Na nátlak Mečiara. Slovenský rozhlas dostal ultimátum, že nedostane peniaze, kým ma nevyhodia.“
Vtedy dostal od Karola Ježíka možnosť robiť v SME ako editor, v marci 1994 sa stal riaditeľom tlačového a informačného odboru Úradu vlády Moravčíkovho kabinetu. Po ďalšej krátkej anabáze v SME šiel začiatkom roka 1997 na konkurz do Markízy. „Na pozíciu vedúceho vydania. Rusko však cez Petra Suska odkázal, že Lintner určite nie. O dva dni mi volali, že som bol najlepší, že Krúpová bola druhá.“
Vtedajší riaditeľ Markízy Rusko mu sľúbil, že miesto bude mať, len to chce trocha času. „Slovo dodržal. Nastúpil som 1. septembra 1997. Prežil som v Markíze rok 1998, preto mi pripadá smiešne, keď jej vyčítajú náklonnosť k ANO. Päťkrát viac sme nadŕžali vtedy SDK, trikrát viac SDĽ a SOP. Nikomu neprekážalo ani to, že sme kritizovali Mečiara. Popri vysielaní Kubišovej STV si nikto nedovolil udeliť nám pokutu za neobjektivitu.“ (mvl)
