Na snímke vľavo s manželkou na plese SME, dole s redaktorkami na dni Markízy.
FOTO – PAVOL MAJER a ARCHÍV
Ľubomír Lintner robil desať rokov športového redaktora, športovať však práve nemusí. Hrával stolný tenis, celkom dobre, teraz je to už za ním. FOTO – ARCHÍV
Hviezda Ľubomíra Lintnera naplno zažiarila v kauze Markíza verzus Gamatex. Ako vtedajší vedúci vydania Televíznych novín a bývalý šéf tlačového úradu Moravčíkovho kabinetu vedel presvedčiť politikov, aby sa v spore osobne angažovali. Pozýval ich na tribúnu televízie, kde si prihrievali predvolebnú polievočku náznakmi, že v kauze ide o akciu SIS. Rusko ich v tom podporoval, politici neprotestovali.
Všetci boli vtedy spokojní. Rusko z dôvodu, že sa kauza medializovala v jeho prospech, Lintner preto, že si získal Ruskovu dôveru, a politici vďaka tomu, že sa pekne predvolebne zviditeľnili. Po zažehnaní krízy medzi dvoma skupinami podnikateľov žal každý úspechy. Rusko bol martýrom, Lintner sa stal šéfom spravodajstva a politici, čo stáli na tribúne, zostavovali koalíciu. Bolo len otázkou času, kedy sa karty premiešajú a všetci sa stretnú v politike.
Kedysi najmenší, dnes introvert
Na základnej škole býval Lintner skôr zakríknutý. „Možno preto, že som bol dosť malý a chudý. Na hodinách telesnej výchovy som stál podľa výšky vždy posledný.“ Osmelil sa viac až v strednej škole. Prispieval do školského časopisu, kde naberal skúsenosti do budúcej profesionálnej kariéry. Vyštudoval síce Strednú priemyslovú školu spojovej techniky, zo slovenčiny mal však jednotku. „Horšie to bolo s odbornými predmetmi. Ruština dvojka, oznamovacia a zabezpečovacia technika trojka, vysokofrekvenčná technika štvorka.“
Rozhodnutie študovať Vysokú školu dopravnú v Žiline preto nebolo najlepšie. „V prvom ročníku to ešte išlo, mával som jednotky, osudný bol však štvrtý semester a predmet Pružnosť a pevnosť.“ Tak sa rozhodol presedlať. Po trinástich rokoch práce v rozhlase získal diplom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor žurnalistika.
Dlhé roky robil športového redaktora. „Pohybové aktivity ma však nevzrušujú.“ Občas síce sadne na bicykel a dá si jazdu po bratislavskej hrádzi, toto leto však pre volebnú kampaň neabsolvoval ani tieto „výstrelky“. „Rekreačne som hrával stolný tenis, ale bez prevratných úspechov. Nedodržiavam ani stravovacie návyky. Hoci by sa po sedemnástej jesť nemalo, ani taká hrozba ma nedokáže zastaviť. Keď večer otvorím chladničku, čo nie je pribité, neodolá!“ Ak je vôbec vtedy doma. Často sa mu stalo, že večer strávil v Markíze.
„Partiu z mladosti, zo školy mi nahradili partie kolegov z práce.“ Večer si často zvykli posedieť. „Mojím najobľúbenejším alkoholickým nápojom je vtedy celkom jasne červené víno.“ Preto mal vo volebnej kampani problémy, najmä na východe Slovenska. „Často nás tam ponúkali pálenkou. Nechcel som uraziť, a tak som pil len opatrne a s mierou.“
Mnohí Lintnerovi kolegovia z ANO sú podpredsedovi za kampaň zaviazaní. Pochodil v nej takmer všetky, i najmenšie, dediny. Napriek tomu tvrdí, že je introvert. „To je aj moja najhoršia vlastnosť. Nedokážem s neznámymi ľuďmi ľahko nadviazať kontakt. V kampani som to musel prirodzene potlačiť. Aj keď manželka by za najhoršiu vlastnosť označila moje neskoré príchody z roboty.“
V Markíze. Aj keď bol už šéfom spravodajstva a publicistiky, nevyhýbal sa zábavným šou. FOTO – ARCHÍV Novinár slobodnejší ako politik Lintner si na rozdiel od mnohých politológov a sociológov nemyslí, že ANO sa dostala do parlamentu vďaka „krytiu“ televíziou Markíza. Podľa neho len využili atmosféru sklamania spoločnosti. „Áno, mali sme dve tlačovky týždenne, v správach televízie boli bloky, kde sa vsúvali funkcionári ANO, ale čo sa malo negatívneho vysielať, keď my sme boli kriticky vyhradení proti vláde? Za manipuláciu by som považoval, keby som napríklad ja niekoho zrazil opitý a Markíza by to neodvysielala.“ Argumentuje tým, čím Rusko – že novinár je vo svojom vyjadrovaní slobodný. „Musí byť samozrejme zodpovedný, aby nepoškodil dotknuté strany. Ale nemusí sa prispôsobovať. Musí si len nájsť médium, ktorého pohľad na politiku je v súlade s jeho názormi.“
Lintner pred ministerstvom kultúry. Jeho šéfom sa nestal, hoci veľmi chcel. Hovorí dve veci, pred ktorými by sa mal mať možno na pozore. Prvá – že „stále cítim slabosť argumentu, že dôvodom nebyť ministrom kultúry bolo moje pôsobe- nie v Markíze“, druhá – že medzi jeho prvými krok- mi by bol aj návrh mediálneho zákona. Lintner je dokonca z výsledkov volieb sklamaný. Čakal, že ANO získa viac percent od voličov. „Možno skôr volili to, čo poznali.“ Pripúšťa aj to, že negatívom bola prílišná angažovanosť Pavla Ruska v otázke odvysielania oznamu licenčnej rady. „Keby sa to odvysielalo pekne v pokoji pred správami, málokto by si to všimol. Mohlo sa to pustiť minútu a pol pred siedmou, ľudia vtedy len čakajú na zvučku, pobehujú. A bol by pokoj.“ Pripúšťa, že mu vtedy začali chodiť maily s odkazmi: „Rozprávate, že treba poriadok, a pritom vy sami porušujete zákon.“
To, že by bola ANO stranou na jedno použitie, však odmieta. Čo však bude napríklad v roku 2006, hodnotí: „Netreba sa pozerať až tak ďaleko.“ Vidí totiž niekoľko rizikových faktorov, ktoré vraj môžu priniesť možnosť predčasných volieb. „Ak všetko pôjde normálne, bude sa plniť program, ministerstvá hospodárstva a zdravotníctva ukážu výsledky, netreba sa báť.“
Reči, že je nešťastný, že bude poslancom a nie ministrom, Lintner nepopiera. Hovorí sa, že keď mu Rusko povedal, že sa s ním vo vláde neráta, poslal mu niekoľko esemesiek, že on chce. „Mal som vnútornú ambíciu byť ministrom kultúry. Horkosť z nenominovania som už prežrel.“
Autor: MARCEL VLNA
