BERLÍN, BRATISLAVA. Merve Gülová má 21 rokov a študuje právo.
Narodila sa a žije v Nemecku, takže podľa zákona z roku 2000 má dva roky na to, aby sa rozhodla, či si ponechá turecký, alebo nemecký pas. Ak si nechá nemecký, pas svojich rodičov musí vrátiť. To však nechce.
„V Turecku nemôžete vykonávať právnickú činnosť bez tureckej národnosti. A ja by som chcela niekoľko rokov pracovať v Turecku,“ hovorí pre Deutsche Welle.
Už sa nemusia rozhodnúť
Povinnosť rozhodnúť sa medzi nemeckým pasom a pasom svojich rodičov vo veku 23 rokov platí v Nemecku trinásť rokov.
Do roku 2017 sa bude týkať 3000 až 7000 mladých mužov a žien, ktorí sa narodili v Nemecku, ale majú zahraničných rodičov.
Pre nich je nová koaličná zmluva uzavretá v stredu medzi konzervatívcami (CDU/CSU) kancelárky Angely Merkelovej a sociálnymi demokratmi (SPD) dobrá správa.
Budúce vládne strany sa v nej dohodli, že povinnosť rozhodnúť sa v 23. roku života len pre jeden pas zrušia. Týka sa to však len tých, ktorí sa v Nemecku narodili.
V Nemecku žije asi 15 miliónov ľudí so zahraničným pôvodom, najviac Turkov. Z troch miliónov tureckých migrantov má takmer polovica nemecké občianstvo.
Hoci sa ich v Nemecku narodila väčšina, doteraz si mnohí nepožiadali o nemecké občianstvo, aby nestratili turecké.
Väčšina chce dva pasy
Podľa prieskumu Centra pre turecké štúdie a integračný výskum by si turecký pas chcelo spolu s nemeckým ponechať 83 percent tureckých migrantov. Aj preto nie sú turecké organizácie v Nemecku spokojné.
„Téma dvojakého občianstva vyvoláva v tureckej komunite viac sklamania ako radosti, pretože SPD nedodržala sľub, že dvojaké občianstvo budú mať aj ľudia z druhej a tretej generácie prisťahovalcov, ktorí sa v Nemecku nenarodili, ale prispeli k blahobytu krajiny,“ vraví pre SME Vural Ünlü, predseda tureckej obce v Bavorsku.
Ünlü pripomína, že väčšina Turkov si chce turecký pas nechať hlavne pre pocit istoty.
„Mnohých Turkov vystrašila séria vrážd, pri ktorých zastrelili osem Turkov. S tureckým pasom si nechávajú zadné dvierka, že sa majú kam vrátiť, ak by sa krajná pravica v Nemecku presadila,“ hovorí Ünlü, ktorý žije v Mníchove
. Tam súdia od mája neonacistov a ich pomáhačov za tzv. kebabové vraždy.
Merve Gülovej dohoda novej nemeckej vlády pomôže. Rovnako aj mnohých mladým Turkom. „Až 90 percent mužov sa vzdávalo tureckého pasu, pretože s ním im v Turecku hrozila vojenská služba,“ dodáva Ünlü.
