Z krajiny odišlo viac ako milión detí. V utečeneckých táboroch už nechodia do školy, mnohé musia namiesto toho zarábať na živobytie.
BRATISLAVA. Pred tromi rokmi ešte chodili do školy a pripravovali sa na budúci život v relatívne sekulárnej a pokojnej krajine.
Teraz už v laviciach nesedia, z vlasti ušli a samé si zarábajú na živobytie. Vo vojne tu od jari 2011 zomrelo asi stotisíc ľudí.
OSN upozorňuje, že obeťami sýrskeho konfliktu sú aj deti, ktoré sa ocitli v utečeneckých táboroch. "Čaká ich katastrofický život v exile," píše v správe agentúra OSN pre utečencov UNHCR.
V zahraničných utečeneckých táboroch žije viac ako milión detí, väčšinou sú v Jordánsku alebo v Libanone. Mnohé z nich majú podľa registračných pracovníkov v táboroch problémy s depresiou.
Noci strávené v klube
Hovoria o tom, ako videli umierať členov svojej rodiny, ich telá museli pochovávať.
Majú problémy so spánkom, vracajú sa im hororové zážitky z vojny, často majú preto problémy s rečou, povedal podľa Guardianu Šíraz Muchajmer z mimovládnej organizácie International Medical Corps.
Ďalšie deti musia do práce. Zo Sýrie totiž často utekajú rodiny bez otcov a starší synovia sa tak stávajú tými, ktorí majú rodine zabezpečiť živobytie.
Detská práca je síce v Jordánsku aj v Libanone zakázaná, no mnohé deti napriek tomu vykonávajú manuálnu prácu za veľmi nízku mzdu.
UNICEF v marcovej správe tvrdil, že každé desiate dieťa na úteku pracuje, v Jordánskom údolí agentúra zistila, že pracuje až polovica všetkých detí, ktoré by mali chodiť do školy.
Samir žije v utečeneckom tábore pri jordánskej hranici. Má trinásť rokov, doma chodil do školy, teraz si to však jeho rodina nemôže dovoliť. Namiesto toho šesť nocí do týždňa varí čaj a upratuje v biliardovom klube.
Za zmenu dostane asi štyri doláre. Jeho rodina tento príjem veľmi potrebuje, jeho otec zomrel, keď ich dom v Homse zasiahla bomba.
Samirova matka pri útoku ochrnula. Jeho pätnásťročnú sestru potom matka vydala za 50-ročného muža. Dúfa, že takto bude mať aspoň nejakú šancu na normálny život.
"Ponúkam kávu, čaj, umývam stoly, každú noc medzi šiestou a piatou ráno. Nemám prestávky, ale keď je tu pokoj, na chvíľu sa usadím," popisuje pre Guardian Samir svoju prácu.
Dievčatá ani nechodia von
Kým chlapcov posielajú rodiny pracovať, dievčatá sa stále viac ocitajú v izolácii.
Rodičia sa boja o ich bezpečnosť a preto ich radšej ani nepúšťajú von. Približne tretina dievčat podľa prieskumu opustí domov len raz za týždeň.
"Hovoríme o kríze obrovských rozmerov, viac ako milión detí. Jeho súčasťou je aj psychický dopad na tieto deti, musia sa vyrovnať s vecami, s ktorými majú problém vyrovnať sa aj dospelí ľudia," hovorí pre Guardian Volker Türk, riaditeľ UNHCR pre medzinárodnú ochranu.
UNHCR vyzýva, aby ostatné krajiny viac pomáhali Jordánsku a Libanonu. Ak sa tak nestane, hrozí vraj to, že tieto krajiny uzavrú hranice a utečenci ostanú v Sýrii.
Podľa Türka by mali aj európske krajiny prijímať viac utečencov.
"Čím dlhšie to bude trvať, tým menej ľudí si bude svoju budúcnosť spájať so Sýriou. Neustále musíme podporovať dojem, že koniec konfliktu nie je v nedohľadne a ľudia sa potom budú môcť vrátiť domov," povedal.
