BRATISLAVA. Summit Východného partnerstva nakoniec pravdepodobne dopadne inak, ako Únia plánovala. Ukrajina podľahla tlaku Ruska a ani masové protesty v uliciach Kyjeva vedenie nedotlačili k podpisu asociačnej dohody.
Ak Ukrajina nepodpíše asociačnú zmluvu, môže ju podpísať aj neskôr. Odborníci očakávajú, že možný termín je až po prezidentských voľbách v roku 2015. Krajina však bude musieť znášať následky svojho rozhodnutia.
Mnohí na čele s komisárom pre rozširovanie a susedskú politiku Štefanom Fülem upozorňujú, že ak Ukrajina nepodpíše asociačnú dohodu, mohla by ohroziť svoju budúcnosť.
„Ukrajinská ekonomika potrebuje veľké investície... ktoré predstavujú budúce príjmy, väčší rast, viac pracovných miest a viac bohatstva,“ uvádza agentúra Reuters.
Ako sa k dohodám o voľnom obchode s Úniou postavili zvyšné krajiny, teda Arménsko, Moldavsko, Gruzínska, Bielorusko a Azerbajdžan?
Ruska sa nezľakli len dve krajiny: Moldavsko a Gruzínsko Čítajte Arménsko
Arménsko niekoľko rokov rokovalo s predstaviteľmi Únie o asociačnej dohode. Krajina v lete urobila posledné úpravy a pripravila dohodu na podpis.
Arménsko sa však na poslednú chvíľu rozhodlo nepodpísať asociačnú zmluvu a dalo prednosť colnej únii s Rusko.
„My sme vždy hovorili našim partnerom z EÚ, že záujmom Arménska je rozvíjať vzťahy s nimi, nikdy však na úkor svojho strategického partnerstva s Ruskom,” povedal podľa portálu derStandard Samuel Farmanjan, vedúci arménskej delegácie v komisii Európskeho parlamentu.
„Ak dospejeme k bodu, kedy sa musíme rozhodnúť, nemá Arménsko žiadnu inú možnosť, ako zvoliť si svoju bezpečnosť,“ dodáva Farmanjan.
Arménsko si veľmi dobre uvedomuje, že zóna voľného obchodu, ktorú ponúka Únia, a ruská colná únia sú nezlučiteľné. Muselo sa rozhodnúť.
Očakáva sa, že Arménsko na summite podpíše maximálne politické vyhlásenie, v ktorom vyjadrí politickú vôľu k prehĺbeniu spolupráce s Únie vo všetkých oblastiach.
Moldavsko a Gruzínsko
Moldavsko a Gruzínsko dokončili svoje rokovania ešte v lete. Svoje asociačné dohody technicky parafovali v prvý deň summitu. V piatok ráno oficiálne podpíšu asociačné dohody.
Európsky parlament bude musieť vyjadriť súhlas s predbežnou implementáciou. Následne parlamenty všetkých členských štátov Únie budú musieť dohody ratifikovať. Proces ratifikácie môže trvať aj niekoľko rokov.
Krajiny majú záujem ukončiť celý proces podpisom už v septembri 2014. Všetko však bude závisieť od rozhodnutia Európskeho parlamentu a schopnosti parlamentov členských štátov predložený dokument ratifikovať.
Zahraničnopolitická orientácia moldavskej vlády je orientovaná proeurópsky. Netreba však zabúdať ani na stále významné postavenie komunistov v krajine, ktorí by celý priebeh procesu a implementácie mohli ešte skomplikovať.
Vzťah komunistov k Únii je skôr rezervovaný a ich preorientovanie sa z Ruska na Európu považovali skôr za vyvažovanie síl.
Vplyv Ruska v Moldavsku je nezanedbateľný. Rusko prostredníctvom svojho splnomocnenca Dimitriho Rogozina neustále vysiela do krajiny protieurópske signály.
Ako povedal Rogozin pre KyivPost, nemyslí si, že Ukrajina a Moldavsko by sa mali niekedy stať členmi Únie. Zároveň upozorňuje na to, že plánovaný podpis asociačných dohôd bude mať negatívny dopad na spoluprácu Kyjeva s Moskvou.
Moldavsko však ruskému tlaku odolalo, rovnako ako aj Gruzínsko.
Gruzínsko prostredníctvom svojho nedávno menovaného prezidenta jasne deklarovalo podpísanie asociačnej dohody: „Gruzínska spoločnosť a gruzínske politické spektrum je zjednotené v tom, že Gruzínsko má byť členom európskej rodiny,“ informovala o tom TASR.
Azerbajdžan a Bielorusko
Zvyšné dva štáty Východného partnerstva Azerbajdžan a Bielorusko majú pred sebou ešte dlhú cestu.
Azerbajdžan čakajú ešte minimálne rok dlhé rokovania o asociačnej dohode bez dohody o voľnom obchode, keďže krajina ešte nie je členom WTO.
Bielorusko už ako súčasť colnej únie bude musieť nájsť nové právne usporiadanie vzťahov s Úniou.
