VILNIUS, BRATISLAVA. Dvaja lídri zo šiestich bývalých sovietskych republík, ktorí vo štvrtok prišli na summit do Vilniusu, svojich európskych kolegov nesklamali.
Aj vďaka nim bolo sklamanie z ukrajinskej otočky o čosi menšie.
Moldavsko a Gruzínsko v Litve v piatok rozbehnú proces, ktorý predchádza podpisu asociačnej dohody, pred ktorým v poslednej chvíli cúvol ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.
Kto otočil a nepokročil
Ten si nevypočul týždeň trvajúce demonštrácie v ukrajinských uliciach, akurát vyčíslil náklady Ukrajiny na prechod k európskym štandardom na 160 miliárd eur.
Ďalší východný partner Arménsko sa rovno pridalo na stranu Vladimira Putina a mesiac pred summitom prekvapivo uprednostnilo jeho projekt eurázijskej colnej únie.
Jej členom je Bielorusko, ktoré sa podobne ako Azerbajdžan so svojím autokratickým prezidentom bráni hlbšej integrácii s Úniou.
Kto neustúpil Rusku
Najchudobnejšia krajina v Európe Moldavsko naopak neustúpilo ruskému tlaku, ktorý sa najviditeľnejšie ukázal, keď mu Rusi po šiestich rokoch znovu zakázali dovoz vín.
Za odmenu sa dočká vízovej liberalizácie s Úniou a začiatkom decembra ju zase navštívi historicky prvýkrát šéf americkej diplomacie John Kerry.
V Gruzínsku politici solidárne s protestujúcimi Ukrajincami v uliciach začali nosiť šály v modro-žltých farbách ukrajinskej vlajky.
Vládnuca elita v Tbilisi dúfa, že asociačnú dohodu by mohli podpísať už v septembri 2014, ak nesklamú s pokrokom v reformách a po výmene elít nezačnú koketovať s Kremľom.
Ukrajina doplatí na to, že sa s Bruselom nedohodla. Únia sa tým naopak asi vyhne ďalším problémom a blamáži, píše Peter Morvay Čítajte Obavy sa nekončia
V Moldavsku to bude ešte komplikovanejšie. Experti sa boja, že tlak Moskvy na malú republiku medzi Rumunskom a Ukrajinou, kde majú Rusi pod kontrolou separatistické Podnestersko, sa ešte zväčší.
V Kišiňove však do colnej únie nechcú.
„Rusi robia reklamu na niečo, čo je len projektom, pričom Únia nám ponúka niečo, čo už funguje,“ povedala SME moldavská ministerka zahraničia Natalia Gherman.
Prečo Ukrajina sklamala Európu?
Štvrtková slávnostná večera lídrov Únie s ukrajinským prezidentom mala trpkú príchuť. Namiesto veľkého úspechu sa riešilo, prečo Kyjev zastavil zbližovanie s Európou.
1.Zľakla sa Ruska
Ukrajinská vláda to ani netajila. Rovno povedala, že podpis asociačnej dohody zmrazila z obáv pred ekonomickým tlakom z Ruska, ktoré sa jej vyhrážalo reštrikciami.
A to všetko v čase, keď Ukrajine hrozí ekonomický krach a potrebuje rýchlo miliardovú pomoc. Janukovyčovi sa pritom požadované reformy od MMF robiť nechce.
2.Ten istý Janukovyč
Únia na čele s eurokomisárom Štefanom Fülem naivne verila ukrajinskému prezidentovi, že to myslí vážne. Neuvedomila si, že ide o toho istého politika, v ktorého prospech sa v roku 2004 zmanipulovali prezidentské voľby, čo vyvolalo oranžovú revolúciu.
Za jeho premiérskej éry vnútili novinárom autocenzúru a viedli sa čierne kampane proti opozícii. Obavy o slobodu slova na Ukrajine sa znovu vrátili po jeho tesnom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2010.
3.Problém Tymošenková
Aj keby Janukovyč týždeň pred summitom neotočil, stále drží vo väzení expremiérku Juliu Tymošenkovú, a tak požiadavka Únie na nápravu selektívnej spravodlivosti ostala nesplnená.
Svoju rivalku síce právom obviňuje, že dohodla s Rusmi nevýhodné plynové zmluvy, jej bleskové odsúdenie na sedem rokov len rok po voľbách, ktoré tesne prehrala, vyvoláva oprávnené pochybosti.
Mirek Tóda
Kremeľ vidí za protestmi konšpiráciu
Platia ich Američania, tak vidia ruské médiá nahnevaných Ukrajincov v uliciach.
MOSKVA. Ruská televízia „odhalila“, kto stojí za masívnymi proeurópskymi protestmi v uliciach ukrajinských miest. Prvý kanál ukázal na Američanov, že na demonštrácie naviedli a zaplatili aktivistov z kyjevského euromajdanu.
Oficiálne síce Kremeľ zdôrazňuje, že odmietnutie podpisu asociačnej dohody s Úniou je slobodným rozhodnutím Kyjeva, ale ani ruské nezávislé médiá nepochybujú, že k tomuto „slobodnému rozhodnutiu“ prezidenta Viktora Janukovyča dotlačil jeho ruský partner Vladimir Putin.
Ruské médiá nadviazali na taktiku, ktorú používali pred desiatimi rokmi počas ukrajinskej oranžovej revolúcie: presviedčajú, že demonštrácie platí Západ.
Prvý kanál napríklad natočil reportáž, ako niekoľkí protestujúci rozprášili slzotvorný plyn, čím vyprovokovali tvrdú odpoveď ťažkoodencov. Podľa vodcu opozície Arsenija Jacenjuka šlo o provokatérov.
Ruský reportér však tvrdil, že ich vycvičila americká ambasáda. Poslanec Janukovyčovej Strany regiónov Oleg Carev povedal, že aktivistom platia naftové generátory aj dopravu, aby mohli do Kyjeva privážať demonštrantov.
Petra Procházková
