Najlepší možný čas na dovolenku, pochvaľuje si slovenský dôchodca v Hurghade. „Za niekoľko stoviek eur som unikol novembrovému Slovensku a obnovil som si leto,“ hovorí.
Využil, že práve teraz je cena dovoleniek asi najnižšia. Je november, teda jeden z mála mesiacov v roku, ktoré označujú ako mimosezónne, a zahraniční turisti navyše stále celkom nedôverujú, že v Egypte im nič nehrozí.
Výsledkom sú o niečo prázdnejšie pláže a mesto, ako je bežné. A to aj napriek tomu, že teplota na egyptskom pobreží Červeného mora stále dosahuje tridsať stupňov.
Nemajú Facebook
Ani letný prevrat, keď armáda zvrhla islamistického prezidenta Muhammada Mursího, pritom nebolo v Hurghade cítiť.
Veľké nepokoje so stovkami mŕtvych sa odohrávali v Káhire vzdialenej asi 450 kilometrov, čo je asi šesť hodín autobusom alebo hodinu letu.
V Hurghade naopak pocítili len odporúčanie západných krajín, aby ich občania do Egypta necestovali. Návštevnosť v septembri klesla o 95 percent. Celú arabskú jar v roku 2011 ani toto leto tu neboli prakticky žiadne nepokoje.
„Ľudia nemajú čas demonštrovať, keďže pracujú v turistickom priemysle. A nie je tu ani toľko ľudí, ktorí by mali Facebook, takže sa nemali ako zorganizovať,“ hovorí Aladdín z turistickej kancelárie v Hurghade.
Nevedia, ako zomrel
Podľa Aladdína sa zišli vždy len desiatky ľudí na miestnom námestí. „Turistov nijako neobťažovali, vedia, že tí sú zdrojom príjmov pre väčšinu obyvateľov,“ dodáva.
Napriek tomu turistov v lete vystrašila správa, že pri protestoch v Hurghade zomrel jeden človek.
„Keď sa ľudí pýtali, kto ho zabil, nikto nevedel, čo presne sa mu stalo. Všetci potvrdili, že zomrel ešte skôr, ako na miesto prišli bezpečnostné zložky,“ hovorí Aladdín.
Hurghada má smolu, že aj keď sa tu žiadne väčšie nepokoje neodohrali, západní turisti, medzi nimi aj Slováci, do Egypta radšej necestovali. Cestovné kancelárie rušili prakticky všetky pobyty. Negatívne odporúčania už väčšina krajín stiahla, no turistov je menej.
„Dúfame, že nám pomôže silná vianočná sezóna,“ vraví minister turizmu Hišám Zazu.
V roku 2010 prišlo do krajiny takmer pätnásť miliónov turistov, po revolúcii v roku 2011 to už bolo len tesne pod desať miliónov. V roku 2012 11,5 milióna, turisti priniesli do Egypta spolu asi desať miliárd dolárov. Tento rok sa to znovu prepadá.
Utrpel aj luxus
Výpadok turistov sa dotkol aj luxusného centra Ghouna, ktoré leží kúsok od Hurghady. Okolo umelých kanálov tu za posledných 15 rokov vybudovali niekoľko hotelov, apartmány aj golfové ihrisko.
Šarífa AbdalaAzíza, ktorý má na starosti komunikáciu Ghouny, nahnevalo najmä to, že pre nepokoje v Káhire sa na „čiernu listinu“ dostal celý Egypt.
„Je to, ako keby pre protesty v Aténach odporučili ľuďom necestovať na grécke ostrovy. Niektorí ľudia by si mali doštudovať geografiu,“ hovorí. Napriek výpadku vidia ľudia v Hurghade stále svoju budúcnosť v turizme. Všade sa stavajú hotely, apartmány či cesty.
„Červenomorská riviéra,“ odpovedá guvernér Červenomorského guvernátu Ahmad Abdalláh na otázku, akú má víziu pre svoju oblasť.
Pobrežie pri Čevernom mori má dĺžku 1100 kilometrov, na turizmus sa teraz využíva len desať percent. „Do roku 2020 by som chcel, aby sme ročne vedeli ubytovať 20 miliónov ľudí,“ hovorí odhodlane.
Jeho plán sa môže skomplikovať už budúci rok. Armáda sľúbila, že vtedy vyhlási nové voľby, čo môže znamenať nové nepokoje a ďalší odlev turistov.
Milión bez platu
V turistickom priemysle sú podľa ministra Zazua priamo zamestnané asi štyri milióny Egypťanov (krajina má 85 miliónov obyvateľov). Pre problémy prišlo podľa neho o prácu 250 až 350-tisíc ľudí, spolu s ich rodinami teda o obživu prišlo viac ako milión Egypťanov.
Aj preto Zazu od septembra cestuje po Európe a presviedča politikov, aby neodhovárali ľudí od cestovania, a novinárom ukazuje, že je v letoviskách všetko v poriadku.
Je jedným z mála ministrov, ktorý bol aj vo vláde pod islamistickým prezidentom Muhammadom Mursím, ktorého v lete zvrhla armáda. Nebol členom Moslimského bratstva, jeho stúpencov teraz nepriamo označuje za teroristov.
„Nedopustíme, aby sa islamisti dostali opäť k moci a ohrozili turizmus. Ale ľudia by si mali aj pri nepokojoch uvedomiť, že cieľmi teroristov nie sú turisti, ale bezpečnostné zložky,“ zdôrazňuje.
V Káhire bezpečnosť strážia vojaci a tanky, v Hurghade stačia kamery.
