PEKING, BRATISLAVA. Je to miesto, kde sa dostávajú do sporov všetky tri najväčšie ekonomiky sveta.
Čína chce na úkor tretieho Japonska získať bližší prístup k vodám Pacifiku, a Spojené štáty bránia japonského spojenca.
Konflikt vo Východočínskom mori o skalnaté, neobývané, no strategicky dôležité ostrovy Senkaku (po čínsky Tiao-jü-tao) sa znovu vyhrotil po tom, čo cez víkend Čína vyhlásila oblasť, ktorá zahŕňa aj ostrovy, za svoju identifikačnú zónu vzdušnej obrany.
Proti právu
Takúto zónu, ktorá nemá oporu v medzinárodnom práve, majú aj iné krajiny vrátane Spojených štátov a Japonska.
V podstate tvorí akúsi nárazníkovú zónu pred vstupom do vzdušného priestoru štátu. Lietadlá, ktoré cez ňu smerujú do krajiny, sa musia identifikovať a komunikovať.
Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré majú takú zónu po celých svojich pobrežných hraniciach, však Číňania žiadajú údaje o každom lietadle, ktoré letí v zóne, nemusí smerovať do Číny. Navyše, jednostranne vyhlásená zóna zaberá aj časť japonskej zóny, ktorá vznikla v roku 1968.
Spojené štáty a Japonsko cez víkend oznámili, že zónu v spornej oblasti neuznávajú.
Aby to dokázali, v utorok dva americké bombardéry B52 vleteli do tohto vzdušného priestoru bez toho, aby sa identifikovali. Číňania ich nechali tak. Prieskumné lietadlo vyslali aj Japonci.
Obama si už v zahraničnej politike nemôže dovoliť ďalšie zlyhanie, myslí si Peter Morvay Čítajte Tokio to ignoruje
Rovnako od stredy japonské aerolinky Japan Airlines a All Nippon Airways oznámili, že sa nepodriadia pravidlám čínskej zóny. Číňania sa vyhrážajú „vhodnou reakciou“.
„Ak Spojené štáty podniknú dva alebo tri takéto lety, Čína bude musieť reagovať. Ak to bude iba verbálne, poníži ju to,“ povedal pre Reuters Sun Že, profesor z pekinského Centra pre americkočínske vzťahy.
Ostrovy ležia na dôležitej trase pre ponorky a ich kontrola by pomohla Číne pri jej námornom rozmachu v Pacifiku.
Čína zónou nahnevala aj Kóreu
PEKING, BRATISLAVA. Krajiny sa v oblasti nesporia iba o neobývané ostrovy, ale aj o skalu, ktorá je päť metrov pod morom. Južná Kórea ju nazýva Ieodo a háda sa o ňu s Čínou. Obe ju označujú za súčasť svojej výlučnej ekonomickej zóny. Južná Kórea na nej vybudovala stanicu (na snímke) na výskum oceánu.
Aj Ieodo zaradila Čína do svojej identifikačnej zóny vzdušnej obrany. Južná Kórea ju neuznáva a ostro protestuje. Podobnú zónu majú v oblasti aj Soul i Taiwan.
Táto vzdušná zóna je vôbec prvou, ktorú zaviedla Čína. Lietadlá, ktoré cez ňu letia, musia uviesť svoj letový plán, udržiavať rádiové spojenie, rýchlo reagovať na otázky či mať jasné identifikačné národné a registračné znaky.
