Spojené štáty s ďalšími piatimi svetovými mocnosťami cez víkend podpísali dohodu s Iránom o kontroverznom jadrovom programe. Mnohí to považujú za krok, ktorý smeruje k riešeniu dlhotrvajúceho sporu.
WASHINGTON. Predstavitelia Iránu sa netaja tým, že majú záujem výrazne eliminovať medzinárodné ekonomické sankcie uvalené na ich krajinu. V duchu zachovania vlastnej národnej dôstojnosti však presadzujú aj právo na mierové rozvíjanie ich jadrového programu.
Šesť jadrových mocností sa spojilo, aby obmedzili rozvoj iránskeho jadrového programu. Obávajú sa, že Irán sa usiluje prostredníctvom programu vytvoriť jadrovú zbraň.
Z pohľadu krajín, ktoré sa rokovania zúčastnili, by ideálna dohoda umožňovala Iránu rozvíjať program takým spôsobom, ktorý by presvedčil ostatné štáty, že sa využije len na mierové účely.
Cez víkend sa mocnosti po mnohoročných neúspešných rokovaniach k takejto dohode priblížili.
Niektoré krajiny ako Izrael a štáty Perzského zálivu, ktoré na rokovaniach nezúčastnili, sa s cieľom jadrových mocností stotožňujú. Námietky však majú voči tvrdosti predložených podmienok.
Podľa nich by najlepším riešením bolo, ak by Irán vôbec nemohol rozvíjať svoj nukleárny program.
Pozitíva, ktoré vyplývajú z dohody
- Irán musí prestať s vývojom jadrového programu, aby vyrobil zbraň. Musí neutralizovať tie zásoby uránu, ktoré už boli obohatené o 20 percent.
- Irán súhlasil, že pozastaví mnohé, nie však všetky svoje jadrové aktivity. Zaviazali sa, že nebudú môcť obohacovať urán nad päť percent.
- Pozorovatelia OSN budú vykonávať v Iráne denné kontroly. Pracovníci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu budú každý deň navštevovať najcitlivejšie oblasti krajiny a nainštalujú kamery, aby mohli monitorovať činnosť iránskych zariadení na diaľku.
- Irán získa prístup k zmrazeným zahraničným aktívam v hodnote 4,2 miliardy dolárov. Peniaze získa v jednotlivých splátkach podľa toho, ako bude postupne plniť svoje záväzky. Niektoré sankcie, ktoré sa týkajú iránskeho obchodu v hodnote 1,5 miliardy dolárov, sa zmiernia.
- Iránski predstavitelia opätovne kládli dôraz na to, že chcú, aby svet uznal ich suverénne právo obohacovať urán. Uvedenou požiadavkou reagovali na doterajšie sankcie OSN, ktoré boli namierené na pozastavenie obohacovania uránu v Iráne. Štáty podpísanou dohodou vyslovene neuznali právo Iránu na obohacovanie uránu. Nezakazujú mu však používať niektoré už existujúce jadrové zariadenia.
- Čína a Rusko, ktoré úzko spolupracujú s Teheránom a preto sa mnohokrát ich názory s názormi Západu rozchádzajú, taktiež podpísali spolu s USA a štátmi západnej Európy iránsku dohodu. Vzhľadom na to, že všetky zainteresované štáty sa zhodli na spoločnom cieli, presadenie dohody bolo o to jednoduchšie.
Negatíva, ktoré vyplývajú z dohody
- Je možné, že dohodou vytvorená koalícia by sa mohla rozpadnúť:
- ak by sa názory bloku Čína a Rusko rozišli s názormi bloku USA a západná Európa,
- ak by nezhody vznikli medzi USA a západnými mocnosťami,
- najhorším variantom by bolo, ak by Irán nedodržal dohodnuté podmienky - Je možné, že predstavitelia Iránu by mohli aj v tomto prípade popierať, že v obohacovaní uránu pokračujú. Podobná situácia bola v roku 2004. Iránu predostreli dohodu o zastavení obohacovania uránu, do roka ju však porušili.
- Izrael a niektoré arabské krajiny sa obávajú, že zo strany Iránu ide iba o trik. Varujú, že Teherán by mohol využiť podpísanú dohodu, len aby zmiernili sankcie. Súčasne by však mohol pokračovať v rozvoji svojho jadrového programu.
- Ak by mali pravdu, Irán by svojím konaním krízu iba prehĺbil. Narastá aj pravdepodobnosť, že menované štáty prijmú jednostranné rozhodnutie proti Iránu, čo by viedlo k väčšiemu napätiu v regióne.
- Ak by mocnosti uznali právo Iránu obohacovať urán, neskôr by mohlo byť oveľa komplikovanejšie obnoviť požiadavku na jeho úplné zastavenie. Tak by sa Irán posunul o krok vpred v programe vyvoja jadrových zbraní.
Možné politické komplikácie
- Dohodu veľmoci a Irán uzavreli len na pol roka.
- Štáty zatiaľ neboli schopné vytvoriť trvalú verziu dohody. Jej najväčšou prekážku by mohli tvoriť práve sankcie OSN. Západ bude pravdepodobne od Bezpečnostnej rady požadovať, aby prijala každý rok novú rezolúciu. Naopak iránska strana bude zrejme naliehať, aby sa sankcie úplne zrušili.
- Skeptici vo Washingtone a v Teheráne by tiež mohli skomplikovať plnenie dohody. USA prisľúbili, že v priebehu nasledujúcich šesť mesiacov neprijmú žiadne sankcie. Kongres sa však usiluje schváliť ďalšie. Prípadné veto amerického prezidenta môže Kongres prelomiť. Zatiaľ čo ajatolláh Alí Chameneí tiež presadzuje dosiahnutú dohodu, v krajine existujú zástancovia tvrdej línie, ktorí budú vyvíjať tlak na prezidenta, aby sľuby porušil.
- Iránska dohoda sa nezaoberá ďalšími problémami. Americké sankcie sa netýkajú iba iránskeho jadrového programu, ale okrem iného aj ich sponzorovania medzinárodného terorizmu.
- Dohoda mocností by mohla zmeniť politiku Blízkeho Východu nepredvídateľným spôsobom. Napätie medzi Západom a Iránom určovalo politický vývoj regiónu od iránskej revolúcie v roku 1979. Ak by sa napätie uvoľnilo, nikto nedokáže predpovedať, aké by to malo následky v regióne. Najmä ak sa západné mocnosti, Izrael a arabské krajiny spojili ako opozícia voči Iránu.
Zdroj: Washington Post, Max Fisher
Autor: Max Fisher
