TARAWA, BRATISLAVA. Ioane Teitiota žil u svokrovcov v dome na pláži na ostrove Kiribati, a pri každej búrke stál po kolená vo vode.
Pitná voda bola slaná, zelenina v záhrade vždy zhnila. Preto s manželkou ušiel, aby v rodnej krajine svojho otca začal odznova.
Dnes žiada v Novom Zélande o azyl klimatického utečenca. Ako prvý. Hovorí, že sa na Kiribati, ktoré sa pre klimatické zmeny potápa, nemôže vrátiť. Pre neho a jeho rodinu je to nebezpečné.
„Nemáme na Kiribati žiadnu budúcnosť,“ povedal 37-ročný muž pred prisťahovaleckým úradom v marci.
Neporušujú sa jeho práva
Ochrana utečencov
konvencia OSN o utečencoch je z roku 1951
podľa nej je utečenec každá osoba odôvodnene prenasledovaná „pre rasu, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určite sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie"
v roku 2011 z týchto dôvodov utekalo zo svojich krajín 43 miliónov ľudí.
Teitiota sa z Kiribati na Nový Zéland presťahoval s manželkou v roku 2007 a narodili sa im tri deti.
Dostal tam pracovné vízum na tri roky, dnes pracuje v krajine ilegálne, ale podľa svojho advokáta to nie je žiadny parazit. „Nikdy nedostal ani cent sociálnej pomoci, o svoju rodinu sa stará,“ povedal advokát Michael Kidd.
Prisťahovalecký úrad jeho žiadosť zamietol dvakrát, teraz mu azyl odmietol udeliť aj novozélandský súd.
„Pri návrate na Kiribati by nečelil systematickému porušovaniu základných ľudských práv, ako je právo na život či právo na adekvátnu stravu, ošatenie, bývanie,“ povedal podľa Reuters sudca John Priestley.
Muž neuspel, hoci mal na svojej strane aj experta na klímu. John Corcoran pred súdom opísal Kiribati dramaticky.
„Ostrov leží len štyri metre nad hladinou mora, pobrežie sa odtrháva od ostrova, pôda je slaná a neplodná. Južná Tarawa, asi 28 kilometrov dlhé a 200 metrov široké hlavné mesto ostrova, má 50-tisíc ľudí a je celkom preplnené."
Treba zmeniť konvenciu
Profesor práva Bill Hodge hovorí, že muž nemal šancu uspieť. Najprv sa musí zmeniť konvencia OSN o utečencoch. Tá chráni ľudí pred prenasledovaním pre rasu, náboženstvo, národnosť alebo pohlavie.
„Na tohto muža nepasuje,“ hovorí Hodge pre Reuters. Konvencia sa musí rozšíriť o ohrozenie pre klimatické zmeny a zvýšenie hladiny mora.
Podľa Svetovej banky a Univerzity od Columbia sa to bude v roku 2050 týkať 200 miliónov ľudí. Toľkí by moli prísť o svoj domov v dôsledku záplav, sucha a stúpajúcej hladiny mora.
Na Kiribati, teda asi na 33 koralových ostrovoch medzi Havajom a Austráliou, je ohrozených 100-tisíc obyvateľov.
Kiribatský prezident Anote Tong už zaplatil zálohu za 2400 hektárov pôdy na susednom Fidži, ktoré by malo zaisťovať potravu a možno aj útočisko pre ďalšie generácie.
