Centrum Káhiry bolo kedysi plné turistov. Dnes je káhirské námestie, kde Egypťania zosadili svojho dlhoročného vládcu Mubaraka aj zvoleného islamistického prezidenta Mursího, bez protestov ako bez života.
Z Káhiry od nášho redaktora Matúša Krčmárika
„Vidíš tie byty? Tie sa predávajú za pol milióna dolárov,“ ukazuje náš sprievodca Ahmed na bytovku, ktorá vôbec nevyzerá luxusne, ale má jednu zásadnú výhodu – je na Tahríre. „V strede Egypta,“ vysvetľuje mladý Káhirčan.
Lákavé sú najmä počas demonštrácií, dobre z nich vidno celé námestie. Práve z nich vznikali zábery státisícových demonštrácií, ktoré sa stali symbolom revolúcie.
„Televízie si ich prenajímajú za päťtisíc dolárov na deň. Všetci tu chcú byť, egyptská televízia, al-Džazíra, CNN,“ tvrdí Ahmed, ktorý sa na námestí cíti ako doma.
Predvlani si tam Egypťania vybojovali pád Husního Mubaraka, v lete víťaza relatívne demokratických volieb Muhammáda Mursího, ktorého zosadila armáda.
Sisího sprievodca
Ahmed je veľkým stúpencom súčasného dočasného prezidenta generála Abdala Fattáha Sisího. Prakticky po každej otázke opakuje: „Mubarak zlý, Mursí zlý, Sisí kráľ.“
Armáda sa snaží ľudí presvedčiť, že stojí na ich strane, niekedy krkolomne. Na Tahríre minulý týždeň otvorila pamätník, ktorý má pripomínať všetky obete arabskej jari. Mnohé z nich pritom na objednávku Mubaraka alebo neskoršej vlády generálov zabili práve vojaci.
Aj ľudí, ktorých sklamala vláda Moslimského bratstva, otvorenie pamätníka pobúrilo a po niekoľkých dňoch ho zničili.
Pre nepokoje radšej armáda uzavrela Tahrír, v obyčajný deň jednu z kľúčových križovatiek 20-miliónovej egyptskej aglomerácie.
Sprievodca Ahmed nás previedol okolo vojakov, ktorí na tankoch strážia vstupy na námestie. Tvrdí, že my môžeme ísť na námestie, lebo sme turisti.
Pamätník v strede námestia nevyzerá, že by mal len týždeň. Na niektorých miestach je „ohlodaný“ na tehlu, zvyšok je posprejovaný.
Počas revolúcie v roku 2011 na Tahríre protestovali státisíce ľudí. FOTO: WIKIMEDIA/CC
Hra na ničenie pomníka
„Sisí, Sisí,“ kričí asi osemročný chlapec, keď vidí cudzincov. Tancuje okolo nich a pózuje pred fotoaparátmi.
Pokračujúca revolúcia je preňho hrou. Jeho kamaráti sa hrajú na rozoberanie pomníka, okolití Egypťania za peniaze požičiavajú cudzincom egyptskú vlajku a trikolóru na fotenie. Napriek uzatvoreniu námestia je tu 50 ľudí, vačšinou z okolia námestia.
Námestie, ktoré je v obyčajný deň križovatkou a v piatok, keď sa moslimovia vracajú z pravidelných modlitieb v mešite, miestom demonštrácií, však vyzerá prázdno. Tahrír je obrovský, počas revolúcie na ňom vraj v jednej chvíli bolo asi milión ľudí.
Je na ňom Egyptské múzeum a hotely, ale budovy vyzerajú skôr ošarpane.
Cez revolúciu bol Tahrír zablokovaný, to sa pomaly mení. V reštaurácii s rýchlym občerstvením, kde bola provizórna nemocnica, opäť podávajú jedlo, aj v nedeľu pred polnocou je vedľa nej otvorená lekáreň.
Budova vedľa múzea však pripomína, že revolúcia sa tu naozaj odohrala. Bývalé sídlo Mubarakovej strany počas revolúcie demonštranti vypálili a v tom stave zostalo dodnes.
„Mubarak je preč, padne aj budova,“ vraví Ahmed.
Hrdo hovorí, že počas revolúcie bol aj on na námestí. Od Sisího si sľubuje, že vráti do Egypta turistov, ktorí sa už po revolúcii začali Egyptu vyhýbať, čo sa ešte viac zvýraznilo toto leto. Po nepokojoch v centre Káhiry začali krajiny odhovárať ľudí od cesty do Egypta.
Vracajú sa len pomaly, pre Egypťanov závislých od turizmu je to dôležitejšia otázka ako hodnoty revolúcie. O politike Káhirčania hovoriť nechcú.
Ešte pred tromi rokmi bol Egypt krajinou, ktorá sa do zahraničných médií dostávala len pre vykopávky, turizmus a futbal. Politika nebola zaujímavá. Mubarak nebol demokrat, ale zato istota aj pre amerických spojencov.
Tak vyzeral aj Tahrír. Námestie, pri ktorom neustále stáli desiatky autobusov s turistami. Tahrír bol pre nich vstupnou bránou do Egyptského múzea. Dohliadali na nich všadeprítomné bilbordy s Mubarakovou tvárou. Jeho portréty počas arabskej jari v Egypte strhli na zem, opľuli, hádzali na ne kamene.
„Mubarak zlý, Mursí zlý, Sisí kráľ,“ hovorí Ahmed. FOTO: Roland Samotný
Z múzea väzenie
Múzem s artefaktmi z čias faraónov sa stalo obeťou rabovania, pre istotu ho armáda zavrela. Aj tak už v Káhire neboli žiadni turisti, ktorí by sa doň išli pozrieť.
Premenili ho dokonca na dočasné väzenie pre nepohodlných demonštrantov. Napríklad jedného mladíka, ktorý si bez povolenia fotil hliadkujúcich vojakov. Zrazu ho piati z nich obkľúčili a napriek protestom okolitých ľudí ho vtiahli dnu.
Aj medzi demonštrantmi sa však občas nájdu extrémisti, ktorí sa uprostred davu objavia s pištoľou a strieľajú do vzduchu. Taký obyčajný deň na Tahríre.
Demonštrácie sú tu bežné, raz za Mursího, inokedy za Sisího a niekedy znenávidené skupiny bojujú proti sebe. Tak ako toto leto, ktorého následky Egypťania nesú dodnes. Stále tam platí výnimočný stav a turistov krvavé snímky z námestia odradili od návštevy krajiny.
Vláda to chce riešiť aj tak, že bude od demonštrantov žiadať povolenia od polície. Úplne proti novodobej tradícii námestia Tahrír.
