Agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka SME
KÁBUL, PRAHA. Afganská Lója džirga (Veľký kruh) poverila prezidenta krajiny Hamída Karzaja, aby podpísal bezpečnostnú dohodu so Spojenými štátmi už do konca roku.
Pritom sama hlava štátu chce počkať s podpisom dokumentu až po prezidentských voľbách v apríli 2014. Odôvodňuje odklad tým, že je „ešte nutné sa presvedčiť o odhodlaní USA ustanoviť v oblasti mier“.
Nie je jasné, kedy bude zmluva podpísaná, o niečo zreteľnejšie je, čo obsahuje.
Americkí vojaci budú podľa nej operovať na území Afganistanu aj po odchode koaličných vojsk. Koľko vojakov presne bude pomáhať afganskej vláde vzdorovať stúpencom Talibanu a ďalším ozbrojeným skupinám rebelov, sa ešte upresňuje.
Súdiť ich nebudú
Naopak, už je celkom presne dohodnuté, ako sa bude postupovať v najviac sporných a citlivých bodoch. Američania, ktorí sa dopustia porušenia zákona počas svojej afganskej misie, nebudú súdení miestnymi súdmi.
O ich vine a treste sa bude rozhodovať podľa amerických zákonov.
To bol jeden zo sporných bodov, pretože americkí vojaci v minulosti spáchali niekoľko vážnych zločinov v Afganistane a niektoré z nich – napríklad týkajúce sa islamu a svätej knihy Koránu – sú v Amerike oveľa miernejšie posudzované než v islamskom štáte.
Afganská verejná mienka volala v týchto prípadoch po veľmi tvrdom treste, dokonca i po treste smrti.
Súkromie porušia
Ustúpiť musela afganská strana i v hodnotení toho, čo to je neprípustné narušenie súkromia: pôvodne chcela celkom zamedziť, aby americkí vojaci mohli bez vyzvania a predchádzajúcej dohody vstupovať do afganských obydlí.
Ide predovšetkým o ženy, ktoré by mali byť zrakom cudzích mužov bez príslušného odevu ušetrené.
Teraz je v texte dohody stanovené, že tak je možné urobiť v prípade najvyššej nutnosti. Kto však bude hodnotiť, čo to je najvyššia nutnosť, už jasné nie je.
Afganská Lója džirga je vyše 700 rokov starou občianskou inštitúciou, ktorá síce nie je stálym orgánom ani sa neschádza pravidelne, ale jej rozhodnutia majú omnoho väčšiu vážnosť než rozhodnutia parlamentu.
Tentoraz sa v Kábule zišlo asi dvetisíc rodových vodcov a lokálnych autorít z celej krajiny.
Autor: Agentúra Epicentrum
