Hannover má 41 čestných občanov. Z toho len jedna je žena a na zozname, kde prevažujú politici a generáli, pôsobí skoro nepatrične.
Svetoobčianka Niki de Saint Phalle sa preslávila sochami divoko farebných a tvarovaných žien Nanas. Prvýkrát som jednu videla na strope stanice v švajčiarskom Zürichu. Tmavomodrú so zlatými krídlami, srdiečkovými plavkami a cvičebným náradím.
Pôsobila veľmi veselo a ironicky, ako recesia.
Ďalšie Nanas som našla na brehu rieky v centre Hannoveru. Obrovské farebné polyesterové ženy v akrobatických pózach vyzerajú aj po takmer 40 rokoch stále moderne.
Mesto bolo jedným z prvých záujemcov o ich kúpu a tiež jedno z prvých, kde mala maliarka a sochárka-samouk veľkú samostatnú výstavu.
V čase vystavenia vzbudili sochy protesty Hannoverčanov aj prvú veľkú diskusiu o tom, čo patrí do verejného priestoru.
V novembri pred trinástimi rokmi sa už umelkyňa stala čestnou občiankou a darovala mestskému múzeu vyše 300 svojich diel.
Krátko pred smrťou ešte stihla dokončiť návrh novej výzdoby vyše tristoročnej jaskyne v záhrade zámku v Hannoveri.
Nanas boli obrazom moderných, silných a energických žien. Sama Niki de Saint Phalle mala prísnu katolícku výchovu, no rozhodla sa pre dobrodružný život.
Po úteku a svadbe s umelcom mala deti, ocitla sa v nechcenej úlohe ženy v domácnosti a psychicky sa zrútila. Neskôr priznala traumu z detstva – otec ju sexuálne zneužíval. Umenie bolo spočiatku jej terapiou.
Všetko, čo robila, napriek tomu sprevádzal optimizmus. Ten v jej farebných sochách, našťastie, žije aj v sivých mestách naďalej.
