Toto je udalosť, ktorá nastane len tento rok a potom až o ďalších sedemdesiattisíc rokov.
Prvý deň židovskej Chanuky a americký Deň vďakyvzdania pripadnú na budúci štvrtok. Chanuka sa tradične približuje skôr k Vianociam, ale tento rok to dopadlo takto.
Moja kamarátka Carol, ktorá je Američanka z izraelskej Ranaany, má dilemu. Oslavovať po americky alebo po židovsky?
Hovorila mi, že jej kamarátky, ktoré sú dokonalé domáce panie, už vymýšľajú sviatočné menu: zemiakové placky (Chanuka) s moriakom (Deň vďakyvzdania), šišky s plnkou, ktoré sa tradične dávajú do moriaka a podobné výmysly.
Na internete môžete nájsť pozdravy k chanukovému vďakyvzdaniu, chanukové svietniky štylizované ako moriak, obrusy spájajúce motívy oboch sviatkov a iné šialené dekorácie.
Dokonca aj niektorí progresívni rabíni našli spojenia medzi oboma sviatkami. Vraj majú oveľa viac spoločného, akoby sa zdalo. Určite viac ako Chanuka a Vianoce, ktoré sa hlavne v Amerike takmer zlievajú.
V Ranaane, kde žije Carol a mnoho ďalších Američanov, sa tiež rozhodli, že spoja zdanlivo nespojiteľné. Veď sú Američania aj židia. Budú latkes aj moriak.
Výzdoba bude pestrá a zrejme gýčová. Bude sa ďakovať po hebrejsky aj po anglicky, ľudia sa budú navštevovať, konečne si nájdu čas sa porozprávať. Rodiny pôjdu na tradičné chanukové divadelné predstavenia, na jednom zahrajú amatérski herci príbeh Dňa vďakyvzdania.
Jasné, že sú takí, čo s tým majú problém. Zaiste, je to guláš, je to komerčné, nemá to žiadnu oporu v tradícii. Veď ani nemôže mať. Je to raz za život. Tak prečo sa netešiť?
