Slávny chrám postavili za čias Byzantskej ríše ako kresťanský, Osmani ho zmenili na mešitu a dnes je múzeom.
ISTANBUL. Grécka vláda s pobúrením v stredu reagovala na pondelňajšie vyjadrenia tureckého vicepremiéra Bülenta Arinca, podľa ktorého by sa svetoznáme istanbulské múzeum Hagia Sofia malo v budúcnosti opätovne stať mešitou.
Podľa Grékov sú však "stanoviská vysokého tureckého predstaviteľa o zmene byzantských kresťanských kostolov na mešity urážlivé pre náboženské cítenie miliónov kresťanov".
Turci však reagovali rovnako a odkázali do Atén, že ich nikto "nemusí učiť slobode vierovyznania".
"Bezcitné zaobchádzanie s kultúrnymi artefaktmi a miestami Osmanskej ríše zo strany Grécka je všeobecne známe," uvádza vo vyhlásení tureckého ministerstva zahraničných vecí.
Hagiu Sofiu postavili v 6. storočí za čias Byzantskej ríše ako kresťanský chrám.
Po jej páde a vzniku Osmanskej ríše, ktorej bolo Grécko súčasťou, ju v 15. storočí zmenili na mešitu. Krátko po vzniku moderného Turecka sa stala múzeom.
Grécko a Turecko majú dlhodobo napäté vzťahy, ktoré sú dôsledkom historických konfliktov ešte z čias Osmanskej ríše, predchodcu dnešného Turecka.
Príkladom je Cyprus, ktorý je rozdelený už takmer 40 rokov na grécku a tureckú časť. Rokovania o zjednotení sú dlhodobo na mŕtvom bode.
