Za posledné štvrťstoročie narástlo na svete 10-tisíc kilometrov múrov, zrátal Guardian.
MELILLA, BRATISLAVA. Oddeľujú štáty a územia, rozdeľujú mestá. Chránia bohaté krajiny pred chudobnými cudzincami, ktorí túžia po práci, držia od seba militantov aj náboženské skupiny.
Múry stavali ľudia od pradávna. Hadriánov val chránil Rimanov pred barbarmi, Čínsky múr mal ochraňovať „ríšu stredu“. Od pádu železnej opony a zbúraniu Berlínskeho múru prešlo už vyše 24 rokov, no počet plotov, ktoré sa vo svete stavajú, neklesá.
Britský denník Guardian zanalyzoval, že za posledných 25 rokov postavili vo svete 10-tisíc kilometrov múrov. Aj napriek tomu, že iné, virtuálne múry, padajú: svet sa globalizuje, miznú obchodné bariéry, ľudia cestujú oveľa viac a často aj jednoduchšie.
Kliknutím infografiku zväčšíte
Pevnosť Európa
Ceuta a Melilla sú dve mestá, ktoré geograficky patria do Afriky, politicky sú však v Európe. Dve španielske územia na africkom kontinente sú od 90. rokov obohnané plotom, aby bránili príchodu imigrantov do Európy, najmä zo subsaharskej Afriky.
Tak napríklad v Melille ide skutočne o jednu z najstráženejších hraníc Európskej únie. Trojitý plot vysoký šesť metrov má infračervené kamery či detektor zvuku, všetko 24 hodín denne kontrolujú stráže.
Aj tak sa však mnohým podarí prejsť. V septembri tohto roku na múr zaútočilo tristo imigrantov. Kým jedni liezli, druhí hádzali kamene na strážcov, šiestich zranili. Na druhú stranu sa podarilo preliezť často s úrazmi od ostnatého drôtu 150 ľuďom.
Mnohí imigranti čakajú na svoju šancu v Gurugských horách za hranicou.
Jednou z nich je aj Kamerunčanka Suha. Dvadsaťtriročná žena povedala pre denník, že sa tu skrýva už dva mesiace a každú noc sníva, že prekročí hranicu.
„Zo Španielska chcem ísť do Nemecka, kde chcem študovať. Potom sa vrátim pozdvihnúť svoju vlasť. Doma nie je práca, ale som si istá, že v Európe ju nájdem,“ hovorí pre britské noviny.
Ani plot v Melille nemusí pokaziť sny Afričanov o práci v Európe. Podľa AFP sa do septembra v tomto roku tritisíc ľudí pokúsilo dostať do španielskeho mesta, podarilo sa to štvrtine.
Pred rokom to skúšala polovica. Snažia sa plot preliezť, ukryť v autách, ktoré prechádzajú cez hraničné priechody, či na španielske územie Melilly doplávať z marockých brehov.
Najnovšie Bulharsko
Múrom začali tiež chrániť hranice Únie v Grécku. Práve ich krátke spojenie s Tureckom bolo v minulosti hlavnou bránou pre imigrantov z Afriky či z Ázie do Európy.
Rovnako múrom sa nedávno rozhodli brániť pred prisťahovalcami aj v Bulharsku pri tureckých hraniciach. Ešte pred 25 rokmi sa pritom utekalo opačným smerom.
Práve na ochranu pred ekonomickými imigrantmi sa v posledných rokoch najčastejšie stavajú múry.
Od roku 2006 takto postavili 500 kilometrov múru Američania na hranici s Mexikom, i keď tu je dôvodom aj pašovanie drog a zbraní.
Štyritisíckilometrovým múrom sa chráni aj India pred Bangladéšanmi – ešte pred 70 rokmi pritom tvorili spoločnú britskú Indiu.
Nie sú to však jediné dôvody, prečo štáty (aj ľudia) stavajú medzi sebou dlhé ploty. Izrael buduje múr so západným brehom s tým, že chce zastaviť teroristov z palestínskeho územia.
Maroko sa na Západnej Sahare múrom bráni proti povstalcom. V Belfaste držia od seba katolíkov a protestantov už desaťročia, v sýrskom Homse bojujúce strany len posledné dva roky.
Je otázne, ako múry naozaj plnia svoje funkcie. Viacerí odborníci však hovoria, že prinášajú so sebou aj negatíva. Ľudí na oboch stranách odcudzujú, obmedzujú obchod, rozdeľujú rodiny.
V Melille boli pred 20 rokmi bežné návštevy do Maroka a späť, teraz je to oveľa ťažšie. Na hraniciach sa čaká v dlhých radoch. „Moja sestra žije v Rabate v Maroku, čo znamená, že ich sotva vídam,“ povedala Sara z Melille.
Na Slovensku rastú múry proti Rómom
BRATISLAVA. Zbúrajte protirómsky múr! Európska komisia tak vyzvala v lete Košice, aby strhlo múr na sídlisku Západ. Ten bráni Rómom z Lunika IX v prechode cez sídlisko.
Slovensko je dnes rekordérom v počte postavených protirómskych stavieb v Európe. Od roku 2009 sa u nás postavilo trinásť segregačných múrov a plotov. Najznámejším z nich sa stal práve košický múr. Zaujal svetové médiá aj bruselských politikov.
Najdlhší múr zase stojí neďaleko od európskeho mesta kultúry pri rómskej osade v obci Veľká Ida. Je 200 metrov dlhý a 2,5 metra vysoký. Samospráva tvrdí, že chráni deti pred autami.
V Michalovciach majú o polovicu kratší múr. Rómovia z geta ho podľa radnice majú využívať na basketbal a squash. Miesta a obce sa bránia, akýkoľvek náznak rasizmu odmietajú.
Slovenské zákony pojem segregačná stavba nepoznajú.
Rudolf Sivý
