K smrti majú Mexičania oveľa uvoľnenejší vzťah ako Európania. Na cintorínoch počas miestneho Dňa mŕtvych (El Día de Muertos) organizujú veselý rituál. Skôr ako tichú pietu pripomína fiestu.
Mexičania veria, že práve začiatkom novembra sa vracajú z večnosti duše ich zosnulých príbuzných. Práve preto na cintorínoch vyhráva mariachi, na hroboch sú taniere s obľúbeným jedlom nebožtíka, popíja sa tequila a pripomínajú sa veselé príhody z čias, keď bol nažive.
Na sviatok sa pripravujú aj deti v školách. Maľujú smrtky, vystrihujú kostry z krepového papiera a kreslia na lebky zo sadry. V pekárňach v tomto období predávajú špeciálny „koláč smrti“ a cukrovinky v tvare kostier.
Ceremónie sa nesústreďujú len na cintoríny. Aj na námestiach, v parkoch a bytoch sa vystavujú ofrendy, čo sú vlastnoručne vyrobené obetné oltáre. Tróni na nich veľká fotka zosnulého, sladkosti a žlté kvety – aksametníky.
Jednu z najznámejších obiet organizuje každý rok štátna univerzita UNAM, ktorá má obrovský kampus na juhu Mexico City.
Tento rok som sa tam prvý raz vybral s rodinou. Nečakal som žiadnu pochmúrnu slávnosť, ale realita ma zaskočila. V areáli vyhrávala hlasná rocková hudba, popíjalo sa pivo, všade boli stánky s kukuricou a cukrovou vatou. Cítil som sa ako na letnom festivale.
Deň mŕtvych je pôvodne prehispánsky sviatok, ktorý Aztékovia a Totonacovia slávili už pred dvetisíc rokmi.
Samozrejme, aj tomuto typicky mexickému rituálu začína konkurovať americký Halloween. Hlavne mladšie generácie vo veľkých mestách chodia húfne po domoch vypytovať sladkosti. Na vidieku však stále prevládajú tradičné slávnosti.
