Zo Štrasburgu od nášho redaktora Matúša Krčmárika
Pri rečníckom pulte, kde väčšinou vystupujú európski politici a svetoví štátnici, tentoraz stálo malé šestnásťročné dievča z pakistanského údolia Svát. Hovorilo nahlas a sebavedomo, bolo na ňom vidno, že podobných prejavov má za sebou niekoľko.
„Pre prežitie všetkých ľudí sa tí silnejší musia zastať slabších,“ odkázala poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu Malala Júsafzajová.
V stredu si preberala Sacharovovu cenu za slobodu myšlienok. V jej prípade boj za vzdelanie aj v krajinách, kde to samozrejmosť nie je tak ako v Pakistane, kde sa vlani takmer stala obeťou útočníkov Talibanu.
Chce byť bojovníčkou
Zo svojej krajiny odišla a teraz chodí po svete a lobuje za práva dievčat na vzdelanie, ktoré jej doma islamisti odopierali.
A tiež začína svoj druhý život. Už nechce byť dievčaťom, na ktoré zaútočil Taliban, ale bojovníčkou za ľudské práva, píše vo svojej knihe.
Tak ju vítal aj Európsky parlament v Štrasburgu. Po celej budove sú veľké bilbordy s jej tvárou. „Je suis Malala,“ odkazuje na nich. Ja som Malala má názov aj jej čerstvá autobiografia.
Okamžite sa stala bestsellerom, spomienky na vládnutie islamistov (ktoré sú istým spôsobom aj súhrnom histórie moderného Pakistanu) predávajú v Štrasburgu aj v novinových stánkoch a na železničnej stanici.
Zakázaná je však na niektorých súkromných školách v Pakistane, lebo vraj propaguje protiislamské názory. Rovnaký argument ako riaditelia škôl použil aj Taliban pri zdôvodnení útoku na tínedžerku.
Veriaca Malala
Malala pritom v knihe viackrát opakuje, že je veriaca moslimka. Aj v stredu prišla pred europoslancov v šatke, bez nej sa na verejnosti cíti nesvoja.
Vítala ju sála plná europoslancov, na priestory vyhradené pre médiá sa všetci novinári ani nezmestili. Už na úvod jej tlieskali postojačky, niektorí poslanci si ju fotili mobilmi alebo tabletmi.
„Vo svete je mnoho násilia, dievčatá bývajú obeťami obchodovania s deťmi, sexuálne zneužívané, boja sa chodiť do školy. Ale je tu nádej,“ povedala poslancom.
Tou nádejou je podľa nej práve fakt, že jej snahu poslanci ocenili. „Sme tu, aby sme im pomohli, aby sme zakročili,“ povedala.
Na svete je asi 57 miliónov detí, ktoré nemajú prístup ani k základnému vzdelaniu. „Tieto deti nechcú iPhone, Xbox ani čokoládu. Chcú knihu a pero,“ povedala Malala.
Kľúčovou postavou Malalinho príbehu je jej otec. On založil školu, ktorú v údolí Svát navštevovala, odmietol ju zavrieť, aj keď mu hrozili smrťou, vďaka nemu písala pre BBC blog o živote pod vládou Talibanu, ktorý ju preslávil.
Po boku svojej dcéry stál aj v stredu. „Tvoj otec riskoval vlastný život za svoje presvedčenie, že chlapci a dievčatá sú si rovní,“ pripomenul predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Ziauddín Júsafzaj sa snaží ochraňovať dcéru aj teraz, už nie pred Talibanom, ale pred prílišným tlakom médií. Preto trval na tom, že jeho dcéra nedá v Štrasburgu žiadny rozhovor, nemala ani tlačovú konferenciu.
Snaží sa v jej živote čo najviac zachovať pocit „normálnosti“. No to je ťažké, Malala chodí do dievčenskej školy v anglickom Birminghame, do Pakistanu sa rodina z bezpečnostných dôvodov nevracia. Vo svojom životopise priznáva, že si tam len ťažko hľadá priateľky.
Pre všetkých je totiž „tou Malalou“. Celosvetovým symbolom boja za vzdelanie, dievčaťom, ktoré na svoje 16. narodeniny vystúpilo s prejavom v OSN, ktoré má vlastnú nadáciu a je po ňom pomenovaný celosvetový deň boja za prístup ku vzdelaniu. Najmladšia kandidátka na Nobelovu cenu za mier v histórii a od stredy aj držiteľka Sacharovovej ceny.
„Sacharovovu cenu ľudia na indickom subkontinente veľmi nepoznajú, no teraz, keď ju dostala Malala, zmenilo sa to. Možno to pomôže aj pri propagovaní mojej práce,“ povedala v Štrasburgu Taslima Nasrínová, bojovníčka za práva žien v Bangladéši a laureátka Sacharovovej ceny z roku 1994.
