Americkí historici teoretizujú, aká by bola Amerika a svet, ak by populárny prezident vládol namiesto necelých troch rokov plných osem.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Stačilo, aby v ten deň nevyšlo slnko a všetko mohlo byť inak.
V piatkové ráno 22. novembra 1963 v Dallase pršalo, no keď americký prezident John Fitzgerald Kennedy pristával na miestnom letisku, bola napriek predpovediam jasná obloha.
Populárny prezident nechal strechu limuzíny otvorenú. O pár desiatok minút ho aj v dôsledku toho dvakrát smrteľne trafil Lee Harvey Oswald.
Tri výstrely, tristo konšpiračných teórií. Atentát spravil z JFK mýtus Čítajte Kennedy v tom čase končil tretí rok v úrade. Americkí historici a novinári radi špekulujú, ako by mohli vyzerať americké aj svetové dejiny, ak by Kennedyho v ten deň pred 50 rokmi nezabili.
1.Voľby by znova vyhral
Kennedy išiel do Texasu v rámci kampane pred jesennými voľbami 1964. Je dosť pravdepodobné, že by ich znovu vyhral. Krátko pred atentátom mal podporu 58 percent, čo je viac, ako mali v tom čase všetci piati americkí prezidenti, ktorým sa po ňom podarilo obhájiť úrad.
Horšia budúcnosť by možno čakala jeho viceprezidenta Lyndona Johnsona. Krátko pred Kennedyho atentátom sa začalo vyšetrovať, že prijal úplatky. Po udalostiach v Dallase, keď sa stal prezidentom, išlo všetko do stratena.
2.Koniec segregácie?
Kennedyho náhradník prezident Lyndon Johnson patrí v amerických dejinách medzi najúspešnejších. Podarilo sa mu presadiť zákon o občianskych právach, ktorý ukončil segregáciu, ako aj poistenie pre starších Američanov či podporu chudobnejších známu ako Veľká spoločnosť. Je otázne, či by sa to isté podarilo aj Kennedymu. Johnson na to využil smútok za zavraždeným prezidentom aj svoje silné vyjednávacie schopnosti v Kongrese. Práve tie Kennedymu, ako ukázal v prvých rokoch, chýbali.
„V občianskych právach by sme Kennedyho mohli poraziť, no nie Johnsona,“ povedal svojho času senátor z južanskej Georgie Richard Russell podľa Jeffa Greenfielda. Tento americký novinár a politický analytik nedávno napísal knihu s názvom Čo, ak by Kennedy žil. „Kennedyho domáce ambície boli oveľa menej veľkolepé,“ napísal pre Dallas Morning News.
John Fitzgerald Kennedy s manželkou Jackie. FOTO: SITA/AP
3.Stiahol by sa z Vietnamu?
Veľmi diskutovaná je otázka, ako by dopadlo s Kennedym na čele najväčšie vojenské fiasko americkej zahraničnej politiky v 20. storočí - vojna vo Vietname. Ani nie rok po jeho smrti začali vo veľkom odlietať americkí vojaci do juhoázijskej krajiny.
Niektorí hovoria, že by sa scenár nemenil. Práve Kennedy zvýšil počet vojenských poradcov v Južnom Vietname na šestnásťtisíc. Rovnako sa aj on bál efektu domina - ak komunistický Severný Vietnam dobyje Južný, zvíťazí komunizmus aj v iných štátoch regiónu.
Niektorí si však myslia, že by sa snažil hľadať diplomatické riešenie. Po neúspešnom pokuse Američanov o vylodenie na Castrom ovládanej Kube v roku 1961, ktorý naplánovala CIA, bol Kennedy oveľa skeptickejší k návrhom vojenských poradcov.
„Blízkosť jadrovej vojny počas kubánskej krízy v roku 1962 ho primala vzdialiť sa rozmýšľaniu v zábere studenej vojny,“ napísal Greenfield. Všetky jednotky chcel mať doma do roku 1966. Prvých tisíc nariadil stiahnuť už mesiac pred smrťou.
Historik Robert Dallack ide ešte ďalej a myslí si, že Kennedy by sa snažil aj zmierniť napätie s Castrom rovnako ako so sovietskym lídrom Nikitom Chručšovom. Toho však už v roku 1964 nahradil oveľa tvrdší Leonid Brežnev.
4.Ututlal by aféry?
Z Kennedyho osobného života sa v tom čase nevedelo toľko čo teraz. Darilo sa mu skrývať svoj horší zdravotný stav aj početné milenky.
Tie mal aj v čase, keď s manželkou Jacqueline Kennedyovou býval v Bielom dome. Bola medzi nimi zrejme aj Marilyn Monroe.
Blízko k prevaleniu afér bola americká tlač krátko pred atentátom. Prezidentov brat Robert Kennedy podľa Greenfielda mal čo robiť, aby to ututlal. Ak by sa americká verejnosť v tých rokoch dozvedela o jeho početných pletkách, mohlo to výrazne ohroziť jeho kariéru.
Šaty Jackie nechcú ukázať
Ružový kostým, ktorý mala počas atentátu na sebe prvá dáma a ktorý bol zašpinený krvou J. F. Kennedyho, zostane v Národnom archíve do 22. storočia.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Jacqueline Kennedyová ich mala na sebe aj niekoľko hodín po tragickom atentáte. Keď na palube Air Force One pár hodín po zavraždení jej manžela amerického prezidenta Johna Kennedyho zložil viceprezident Lyndon Johnson prezidentskú prísahu, už bývalá prvá dáma v nich stála po jeho ľavici.
Skrvavené šaty si odmietla prezliecť. „Nech vidia, čo urobili Johnovi,“ povedala. Šaty, na ktorých boli aj časti prezidentovho mozgu, si vyzliekla až na druhý deň ráno.
Od toho dňa však veľa ľudí ružový vlnený kostým nevidelo. Jeden z najslávnejších kusov oblečenia v amerických dejinách mala Jacqueline Kennedyová na sebe najmenej šesťkrát vrátane cesty do Londýna.
Po atentáte dala šaty slúžka do škatule. Na tú neskôr napísali 22. november 1963 a skryli v podkroví. O rok neskôr ich odovzdali v takom istom stave, v akom zostali po dallaskom atentáte, americkému Národnému archívu. Tam ich dodnes držia v klimaticky upravenom trezore, aby sa nezničili.
Fakticky stále patrili Kennedyovcom. Caroline Kennedyová, dcéra prezidentského páru, ich v roku 2003 darovala archívu. Zároveň však dala podmienku, aby ich najmenej sto rokov, teda do roku 2103, neukázali verejnosti.
Podľa New York Times je len pár kusov oblečenia, ktoré majú podobný historický význam.
Napríklad topánka, ktorú stratila francúzska kráľovná Maria Antoinetta cestou na gilotínu, alebo vesta a hodinky, ktoré mal americký prezident Abraham Lincoln, keď ho v divadle zavraždili.
