Mal 15 rokov, keď dal nacistický vodca Adolf Hilter svojmu vernému stúpencovi a jednému z najlepších taktikov druhej svetovej vojny na výber: buď súd za velezradu a prenasledovanie rodiny, alebo samovražda. Bol to poľný maršal Erwin Rommel, prezývaný Púštna líška, ktorého vodca upodozrieval, že bol zapletený do pokusu o atentát v roku 1944.
Generál si vybral kyanovodík, aby ochránil rodinu. Jeho syn Manfred Rommel (24. 12. 1928 - 7. 11. 2013), ktorý už ako chlapec vypomáhal pri letectve (Luftwaffe), po jeho smrti dezertoval k francúzskym jednotkám, ktoré sa na konci vojny pridali k spojencom.
Po vojne zmaturoval, vyštudoval právo a stal sa členom kresťanských demokratov (CDU). Za túto stranu sa stal trikrát po sebe starostom Stuttgartu, prvý raz v roku 1974. V meste s veľkým podielom cudzincov sa vždy správal ako liberál, ktorý sa nenechal obmedzovať straníckou politikou.
Vedel sa dohodnúť aj so sociálnymi demokratmi (SPD) či s liberálmi (FDP). A vedel sa postaviť aj proti verejnosti. Ako v roku 1977, keď jeho rozhodnutie pochovať členov teroristickej organizácie RAF spoločne na miestnom cintoríne vyvolalo veľké protesty.
„Každé nepriateľstvo sa musí niekedy skončiť a pre mňa sa končí smrťou,“ odpovedal vtedy kritikom.
Postaral sa o to, že sa do Stuttgartu dostali veľké podujatia, ako sú majstrovstvá sveta v atletike (1993).
Nevenoval sa len politike. Vydal 15 kníh, hlavne básní a aforizmov. Na jeho povestný švábsky humor si spomínalo mnoho obyvateľov Stuttgartu.
„Stretol som sa s ním v roku 1995 na jednej debate a posťažoval som sa mu, že v našej štvrti máme štyroch pedikérov, ale žiadne pekárstvo alebo mäsiareň. Odpovedal mi, že s toľkými pedikérmi budeme mať aspoň dobré nohy, aby sme si utekali nakúpiť do vedľajšej štvrti,“ povedal pre Stuttgarter Zeitung Rainer Eppinger, keď priniesol kvety zosnulému Rommelovi, ktorý roky trpel Parkinsonovou chorobou.
