Na záchranu svojho najohrozenejšieho kmeňa poslali aj vojakov.
BRASÍLIA, BRATISLAVA. Predtým, ako na brehoch Južnej Ameriky pristáli prví Európania, na území dnešnej Brazílie žili viac ako dva milióny domorodcov, roztrúsené vo vyše tisíc kmeňoch.
Do dnešného dňa prežilo už len 241 kmeňov.
Nomádi v pralese
Niektoré ako napríklad Awá nemajú ani štyristo členov. Mnohí z nich sa s civilizáciou nikdy nestretli. Reportéri časopisu Vanity Fair ich pri svojej ceste za pôvodnými obyvateľmi v Brazílii našli vo východnej Amazónii.
„Nechceme ich peniaze a ich motorky. Nechceme od bielych nič, chceme len žiť tak, ako žijeme, a byť, kým sme. Chceme byť len Awá,“ hovorí pre americký časopis Piráí jeden z domorodcov, ktorý ovláda portugalčinu.
Do roku 1800 žil kmeň Awá usadlým životom. Potom prišli násilné útoky európskych prisťahovalcov, takže domorodci sa utiahli hlbšie do džungle a zmenili sa na nomádov.
Za posledných pätnásť rokov im brazílska vláda ponúkla nové dediny na život. Niektorí radšej zašli hlbšie do amazonského pralesa.
Pod ochranou vlády
Awá je len jedným z domorodých kmeňov, ktoré žijú v Brazílii a hovoria celkovo 190 rozličnými jazykmi. Kúsok od toku Amazonky žije aj tristočlenný kmeň Zo'é, kde dodnes pretrváva polygamia.
Domorodcov ochraňuje najmä brazílska vláda, takže aj ich počet sa zvyšuje. Keď ich navštívili v roku 1987 misionári, každý štvrtý v kmeni zahynul na cudzie choroby. Dnes sa im darí.
Oveľa väčšia komunita pôvodných obyvateľov Makuxi žije na severe Brazílie v Raposa-Serra do Sol (Kraj líšky a Hora slnka). Je ich 30-tisíc.
Spolu s ďalšími kmeňmi sa roky snažili o uznanie ich územia vládou. Brazílsky najvyšší súd im územné práva udelil v roku 2009, čím výrazne znížil ohrozenie týchto domorodých kmeňov, ktoré sa živia najmä rybolovom.
Mnohé kmene vykynožil rozrastajúci sa priemysel. Počas 80. rokov prepukla pri brazílsko-venezuelskej hranici zlatá horúčka. V regióne vzniklo veľa ilegálnych zlatých baní, ktoré fungujú dodnes a znečisťujú rieky, pričom od lovu rýb je mnoho domorodcov závislých.
Krok k vyhubeniu
Brazílska vláda sa ich v spolupráci s medzinárodnými organizáciami snaží ochraňovať, no nie vždy sa im to darí. FUNAI, brazílska Národná indiánska nadácia, kmene monitoruje a pomáha im v ich snahe získať späť územia.
Práve v prípade kmeňa Awá odkryla hrozivé informácie o ilegálnej ťažbe, ktorá tento najohrozenejší kmeň takmer vyhubila.
„V oblasti je veľa drevorubačov. Domorodci z Awá sa cíti ohrození, boja sa ísť loviť do lesa,“ hovorí Carlos Travassos za FUNAI.
Nadácii sa v roku 1996 podarilo kontaktovať tridsať domorodcov z kmeňa Korubo pri peruánskych hraniciach. Išlo pritom len o jedno zo 14 spoločenstiev, ktoré na území s najväčšou koncentráciou nekontaktovaných kmeňov na svete žijú. S polovicou z nich sa podarilo spojiť, zvyšné zostávajú ukryté v pralesoch.
Votrelci musia odísť
Tragický príbeh sprevádza aj vymierajúci kmeň Akuntsu. V roku 1984 väčšinu pôvodných obyvateľov zmasakrovali drevorubači, dnes v oblasti pri Bolívii zostalo už len päť domorodcov, ktorí doteraz lovia diviaky a vyrábajú flauty z dreva a šperky z mušlí. Boj o záchranu pokračuje najmä v prípade kmeňa Awá.
Verejnosť v lete po mediálnom tlaku prinútila brazílske vojenské jednotky, aby zakročili proti ilegálnej ťažbe v pralese, ktorá kmeň priamo ohrozuje.
„Votrelci musia byť prinútení opustiť náš les. Nechceme, aby naše lesy zmizli. Drevorubači už zničili mnoho oblastí,“ dodal pre stránku Survival International Amiri, jeden z členov ohrozeného kmeňa Awá.
Zaujímavé uplatnenie pre niektorých z pôvodných obyvateľov ponúka brazílska vláda, ktorá v roku 2016 organizuje letné olympijské hry v Riu.
Vyslaní skauti už hľadajú domorodcov, ktorí by mohli na nich bojovať o medaily v lukostreľbe. Aj vďaka nej sú totiž ešte nažive.
