WASHINGTON. Viac ako tritisíc väzňov si v USA odpykáva doživotný trest bez možnosti prepustenia za nenásilné trestné činy ako sú krádeže či prechovávanie drog.
Upozorňuje na to nezisková organizácia American Civil Liberties Union (ACLU).
Deje sa tak podľa nej najmä pre tvrdé zákony zo 70. až 90. rokov, ktoré mali pomôcť boju s drogami, píše český spravodajský web iDnes.cz.
Doživotie bez možnosti prepustenia za nenásilné trestné činy si odpykáva celkovo 3 278 ľudí.
"Niektorí sa dopustili nenásilných prečinov ako krádež bundy za 159 dolárov alebo boli prostredníkmi pri predaji marihuany za desať dolárov," približuje obsiahla správa ACLU.
Pre doživotný trest bez možnosti prepustenia stačili aj také banálne veci ako krádež nafty z kamiónu, náradia v obchode či pokus o preplatenie kradnutého šeku.
"Odhadom 65 percent z nich sú černosi. Mnoho z nich trpelo mentálnymi chorobami, boli závislí na drogách alebo vo finančnej tiesni, keď trestné činy spáchali. Nikto z nich sa už nevráti k svojim rodičom či deťom. A platcovia daní utrácajú miliardy na to, aby zostali za mrežami," píše sa v správe.
Rozhodlo, že bol recividista
Napríklad dnes päťdesiatdvaročný Timothy Jackson sa už nikdy nedostane na slobodu za krádež bundy v obchode v New Orleans v januári 1996.
Niekdajší kuchár tvrdí, že bol vtedy závislý na drogách a omamnú látku užil aj pred krádežou.
Za samotnú krádež vtedy hrozil maximálne dvojročný trest. Lenže súd Jacksona poslal za mreže na doživotie bez možnosti prepustenia, pričom ho označil za recidivistu. Keď mal totiž sedemnásť rokov, dopustil sa lúpeže. O pár rokov neskôr sa dvakrát vlámal do áut.
Odvolací súd následne trest znížil a pôvodný rozsudok označil za prehnaný a neprimeraný. "Jackson je iba malý zlodejíček, nie násilný kriminálnik," zdôvodnil.
No najvyšší súd v Lousiane v roku 1998 rozhodol, že sudcovia sa nemôžu odkláňať od práva, ktoré nariaďuje tvrdé tresty pre recidivistov.
"Je to naozaj tvrdé. Viem , že som si musel za svoje zločiny odpykať nejaký čas vo väzení, ale doživotie za bundu v hodnote 159 dolárov? Stretol som ľudí, ktorí sa dopustili oveľa horších zločinov, a dostali za to menej," napísal Timothy Jackson v liste pre American Civil Liberties Union.
Pravidlo "trikrát a dosť"
V jeho prípade ide práve o tvrdé zákony (v USA sa im hovorí three-strikes laws) postihujúce recidívu, hoci zločiny nemusia byť až také závažné. Tvrdé tresty postihujú aj zločiny spojené s drogami.
Podľa ACLU je to výsledok viac ako štyroch desaťročí pritvrdzovania trestov v USA.
"Od polovice 70. rokov štátni a federálni zákonodarcovia schválili zákony vytvárajúce drakonický trestný systém, ktorý má držať rastúci počet ľudí po desaťročia vo väzení," píše ACLU .
Dialo sa tak do 90. rokov, a to jednak pre rastúci počet trestných činov, ale hlavne v rámci boja proti drogám.
Výsledkom sú podľa únie preplnené väznice a fakt, že žiadna iná západná krajina nedrží za mrežami toľko ľudí v prepočte na obyvateľa. Teraz je v amerických väzniciach 2,3 milióna ľudí.
Začínajú zmierňovať tresty
Čo sa týka samotných väzňov, ktorí si odpykávajú doživotie bez možnosti prepustenia za nenásilné trestné činy, tak väčšina z nich prekročila zákon v súvislosti s drogami.
Najviac trestov evidujú južanské štáty ako Louisiana, Alabama, Florida, Mississippi či Južná Karolina.
"Vo väčšine prípadov bola výška ich trestu zákonom daná. Inými slovami, sudcovia nemali inú možnosť," podotkol britský denník The Guardian.
V posledných rokoch sa podľa webu The Huffington Post rétorika v Spojených štátoch mení a zákonodarcovia z radov demokratov i republikánov navrhujú zmeny, ktoré by tresty za drogové delikty zmiernili.
Na druhú stranu sa medzi nimi nájdu takí, ktorí poukazujú na znížený počet trestných činov a účinnosť tvrdých zákonov.
ACLU vo svojej správe navrhuje, aby federálna vláda zrušila doživotný trest bez možnosti prepustenia za nenásilné trestné činy a znížila dĺžku uväznenia pre tých väzňov, ktorí si ich už odpykávajú.
Majú plno. Amerika už nechce väzniť za drogyČítajte
Autor: Iveta Polochová, MF DNES
