Ukrajinský parlament stále napína Európsku úniu pred blížiacim sa summitom vo Vilniuse. Ani do posledného termínu neprepustil z väzenia ukrajinskú expremiérku Juliu Tymošenkovú na liečenie do Nemecka. Rozhodnúť by o nej mali až budúci utorok. Ukrajinskí poslanci tak môžu rozhodnúť, či sa 28. novembra naozaj podpíše Asociačná dohoda medzi Úniou a Ukrajinou. „Je to ako televízny seriál s napínavým pokračovaním,“ rozpráva poľský expert na východné partnerstvo PIOTR KOSCINSKI z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Verím však, že v posledných dňoch, hodinách, či minútach pred summitom k tomu dôjde."
Ani dnes ukrajinský parlament nevyriešil umožnenie liečenia odsúdenej expremiérky Julie Tymošenkovej v zahraničí, stále ste optimistom, že k tomu pred summitom o Východnom partnerstve 28. novembra vo Vilniuse dôjde?
„Verím, že veci sa zmenia do summitu, možno v posledných dňoch, hodinách či minútach, ale stane sa to.“
Prečo je to také dramatické?
„Pretože pre ukrajinskú vládu, najmä prezidenta Viktora Janukovyča je to veľmi komplikovaná situácia. Problém Julie Tymošenkovej je veľmi zložitý. Janukovyč verí, že je vinná a mala by ostať vo väzení. Európska únia o jej vine či nevine nič nehovorí, hovorí však, že ide o prípad selektívnej spravodlivosti, že jej proces nespĺňal demokratické štandardy. A preto, by mala ísť von z väzenia a dostať adekvátne liečenie v zahraničí, keď sa k nemu nevie dostať doma.“
Prečo sa práve Tymošenkovej prípad stal symbolom pre selektívnu spravodlivosť na Ukrajine?
„Nielen veľa ukrajinských politikov hovorí, že nedostala do väzenia pretože bola vinná, ale pretože bola a stále je líderkou opozície. Také prípady, keď ide o politickú zodpovednosť (v Tymošenkovej prípade nevýhodné plynové dohody s Ruskom, pozn. red.) sa v európskych krajinách neriešia cez kriminálne stíhanie, na to sú predsa voľby. Nie som si istý, či lokálny súd by mal naozaj rozhodovať, či to, čo premiér urobil, bolo dobré alebo zlé pre krajinu. Preto je veľa dôvodov domnievať sa, že išlo o prípad selektívnej spravodlivosti. To sa týkalo aj jej ministra vnútra Jurija Lucenka. Ide o to, aby sa v budúcnosti na Ukrajine už neopakovali podobné prípady ako Tymošenková. Pred poslednými prezidentskými voľbami mi jeden ukrajinský novinár hovoril, že ak vyhrá Tymošenková, zavrie Janukovyča, a ak vyhrá Janukovyč, zavrie Tymošenkovú. To by sa už nemalo na Ukrajine stávať.“
Pred summitom vo Vilniuse začalo Rusko trestať krajiny, ktoré sa chcú priblížiť k Únii. Zakázali napríklad dovoz ukrajinskej čokolády či moldavského vína. Môžeme očakávať, že po Vilniuse Kremeľ ešte pritvrdí voči krajinám východného partnerstva?
„Určite, mali by sme to očakávať. Ešte pritvrdia, ale myslím si, že urobia chybu. Bojom s Ukrajincami nezmeníte ich zmýšľanie a nezačnú viac milovať Rusko preto, že sa im začne vyhrážať. Myslím, že to nie je ani v ruskom záujme. Lenže oni reagujú veľmi emotívne a veľmi chcú zastaviť tieto integračné procesy.“
Bude Európska únia pripravená postaviť sa Rusku a chrániť svojich nových partnerov?
„Ťažká otázka, ale ak Rusko bude naozaj reagovať vyhrážaním sa európskym východným partnerom, potom bude potrebná zmeny politiky Únie voči Rusku. Možností ako pomôcť Ukrajine je viacero, nie je to len o poskytovaní peňazí. Napríklad ide zmeny o dohode o voľnej zóne obchodu. Mobli by sme napríklad čiastočne otvoriť pracovný trh pre niektoré skupiny Moldavov.“
Z Poľska aj Maďarska už prúdi na Ukrajinu lacnejší plyn a ten predražený z Gazpromu. Aký dôležitý je reverz plynu cez Slovensko, kde je najväčšia kapacita?
„Je to veľmi dôležité, energia je kľúčová. Mali by sme využiť všetky možnosti, a ak to Slovensko vie urobiť, bude to znamenať veľa aj pre budúcnosť.“
Ak dôjde vo Vilniuse k podpisu Asociačnej dohody, znamená to, že Ukrajina sa už rozhodla pre Európu namiesto postsovietskej Eurázijskej únie?
„Majú tri možnosti. Ísť s Ruskom, s Úniou alebo zostať v šedej zóne, čo je pre nich asi najhoršia možnosť. Ak si vyberú Rusko, nebude to veľmi v súlade s ich záujmami, pretože Rusko nemá toľko možností naozaj pomôcť Ukrajine, po druhé by sa snažili dominovať nad Ukrajincami. Napríklad ukrajinskí oligarchovia nie sú takí silní ako ruskí, a kto by vyhral? To je veľmi ľahké predpovedať. Ani s Úniou by to, samozrejme, pre Kyjev, nebolo jednoduché. Už len zmeny zákonov podľa európskych štandardov sú ťažký proces. Na druhej strane, by ale u nich platilo právo zákona, boli by bezpečnejší. Dlhodobo je lepšie byť partnerom Európskej únie, pretože pravidlá sú jasné, aj keď sú komplikované. V prípade colnej únie s Ruskom, Kazachstanom a Bieloruskom sú pravidlá veľmi nejasné. Pozrite sa na Bielorusko, ani proruský prezident Alexander Lukašenko si nie je istý, že z toho majú úžitok.“