HAAG, BRATISLAVA. Neprovokuje vyhláseniami, že plynové komory boli historický detail, ako jej otec Jean-Marie Le Pen.Populisti vedia dobre využiť úlohu obete, upozorňuje Miriam Zsilleová
Od januára 2011, keď prebrala po otcovi vedenie Národného frontu (FN), zmiernila tón a zmenila témy: chce, aby Francúzi vystúpili z eurozóny, žiada zobrať Bruselu právomoci a chce prisťahovalcov, hlavne moslimov, prísnejšie trestať a zvýhodniť domácu ekonomiku protekcionistickými opatreniami.
Francúzska hviezda
Wilders chce
Rakúski Slobodní (FPÖ): vo voľbách do Európskeho parlamentu dostali v roku 2009 12,8 percenta hlasov, v septembrových parlamentných voľbách 21,4 percenta hlasov.
Belgická Vlaams Belang: do EP ju volilo 9,8 percenta, v roku 2010 doma 7,8 percenta.
Švédski demokrati: vo voľbách do EP dostali 3,27 percenta, doma 5,7 percenta.
Talianska Liga severu: vo voľbách do EP ju volilo desať percent Talianov, v tohtoročných voľbách mala necelých 5 percent.
Dnes je Marine Le Penová najpopulárnejšou političkou vo Francúzsku a mohla by budúci rok v máji vo Francúzsku vyhrať vo voľbách do Európskeho parlamentu podľa posledných prieskumov so ziskom 24 percent.
„Aký je rozdiel medzi Národným frontom a ostatnými krajne pravicovými populistickými stranami v Európe? V žiadnej európskej krajine nemajú toľko stúpencov ako vo Francúzsku,“ povedal francúzsky historik Etienne Francois pre AFP.
Preto si ju holandský populista a šéf krajne pravicovej Strany slobody (PVV) Geert Wilders vybral, keď včera vo veľkom štýle oznámil spojenie krajnej pravice v Európe.
Radikálna frakcia
S Le Penovou a ďalšími pravicovými populistami chce po budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu vytvoriť prvý raz silnú frakciu. Volať by sa mala Aliancia Antieurópanov a podľa odhadov by mohla získať až 30 percent hlasov.
Wilders už doma taký populárny nie je ako v roku 2010, keď mal podporu 15 percent Holanďanov, stále je však pre nich protestnou stranou, ktorá bojuje proti islamu, euru či prisilnému Bruselu a prisťahovalcom.
Spolu proti Turkom
Le Penová a Wilders sú dnes najznámejšie postavy európskej krajnej pravice.
Hoci jej strana je antisemitská a jeho je priateľom Izraela, prekáža jej fanatický boj Wildersa proti islamu a jemu Le Penovej kritika homosexuálov, na pôde Európskeho parlamentu chcú vytvoriť frakciu, ktorá bude kritizovať islam, prisťahovalcov, vstup Turecka do Európskej únie a veľmi mocný Brusel.
„Sen o spoločnej Európe sa zmenil na nočnú moru,“ vraví Le Penová.
Ak by uspeli s dvojciferným výsledkom, bolo by to prvý raz, čo by v Európskom parlamente bola taká silná frakcia populistov.
Doterajšie pokusy neboli úspešné. V roku 2007 sa krajne pravicová skupina v Európskom parlamente rozpadla, keď sa jej talianska členka Alessandra Mussoliniová pustila do Rumunov, že si z kriminality urobili životný štýl a nedokážu rešpektovať zákony.
Rumuni frakciu opustili. Odvtedy sú krajne pravicoví europoslanci v bezvýznamných frakciách ako Európa slobody a demokracie (EFD).
Viac peňazí a vplyvu
Spoločná frakcia znamená lepšie financovanie, viac práv prehovoriť na pôde europarlamentu a väčší vplyv. Na to potrebuje 25 členov zo siedmich členských štátov Únie. Preto Wilders oslovil aj krajne pravicové strany vo Švédsku, Belgicku, Rakúsku a Taliansku.
Neberie všetkých. Zatiaľ sa vyhýba „extrémistom a rasistom“, ako je Britská národná strana, maďarský Jobbik či nemecká NPD.
Odborníci sú skeptickí.
„V minulosti sme mali v Európskom parlamente už niekoľko pokusov na vytvorenie podobnej frakcie, ale väčšinou sa do dvoch až troch rokov rozpadli. Rivalita bola veľmi veľká a chýbala profesionalita,“ hovorí pre Deutsche Welle Kai Arzheimer z Inštitútu politológie na Univerzite v Mainzi.
