TEL AVIV. Najhoršie postavenie v arabskom svete majú egyptské ženy. Arabská jar im paradoxne priniesla len problémy. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters v dvadsiatich dvoch arabských štátoch.
O niečo lepšie ako Egypťanky sú na tom Iračanky a obyvateľky Saudskej Arábie. Najlepšie v prieskume dopadli Komorské ostrovy.
Egypt zlyhal prakticky vo všetkých hodnotených kategóriách: násilie na ženách, zapojenie žien do politického života, postavenie žien v rodinách, či reprodukčné práva.
Egypt predbehli aj Saudi
Rebríček 22 krajín
Zoradené od najhoršej po najlepšiu
- 1. Egypt
- 2. Irak
- 3. Saudská Arábia
- 4. Sýria
- 5. Jemen
- 6. Sudán
- 7. Libanon
- 8. Palestínske územia
- 9. Somálsko
- 10. Džibuti
- 11. Bahrajn
- 12. Mauritánia
- 13. Spojené arabské emiráty
- 14. Líbya
- 15. Maroko
- 16. Alžírsko
- 17. Tunisko
- 18. Katar
- 19. Jordánsko
- 20. Kuvajt
- 21. Omán
- 22. Komory
Hoci o stave egyptskej spoločnosti si nikto nerobil ilúzie, výsledky prieskumu prekvapili. Egypt predbehla ešte aj Saudská Arábia, kde nemôžu ženy riadiť autá a bez mužského sprievodcu nemôžu vyjsť z domu.
Egyptské aktivistiky hovoria, že situácia sa začala prudko zhoršovať za vlády zvrhnutého prezidenta Mursího, keď sa presadzovali tradičné rodinné modely.
"Celé vnímanie žien za Mursího bolo, že žena je matka a má sa starať len o deti," povedala Reuters Fatma Chafádží, ktorá je ombudsmankou pre rodovú rovnosť.
Problémom v Egypte je aj sexuálne násilie voči ženám aj dievčatám. OSN uvádza, že až 99,3 percent egyptských žien má skúsenosť so sexuálne motivovanými útokmi.
Nasleduje Irak
Druhá najhoršia krajina po Egypte je Irak, v ktorom sa dnes žije ženám horšie ako za vlády diktátora Saddáma Husajna. Nasledujú Saudská Arábia, Sýria a Jemen.
V prieskume zle dopadla aj Sýria, kde majú už takmer tri roky občiansku vojnu. Ženy sú tam obeťami útokov, a často preberajú rolu jediného živiteľa rodiny. Na rebelmi ovládaných územiach sa tiež presadzuje šaríja, čo postavenie žien len zhoršuje.
Na opačnej strane rebríčka sú Komory v Indickom oceáne, kde ženy zastávajú 20 percent ministerských funkcií a manželkám po rozvode zostáva pôda alebo nehnuteľný majetok. Po Komorách nasledujú Omán, Kuvajt, Jordánsko a Katar.
Prieskum sa uskutočnil od augusta do septembra a odpovedalo v ňom 336 expertov na rodové práva v 21 členských krajinách Ligy arabských štátov a v Sýrii, ktorej LAŠ pozastavila členstvo v roku 2011.
Otázky vychádzali z Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám (CEDAW, 1979), ktorý podpísalo alebo ratifikovalo 19 arabských štátov. Hodnotili násilie voči ženám, ich reproduktívne práva, správanie sa voči ženám v rodine, ich integráciu do spoločnosti a postoje voči úlohe žien v politike a ekonomike.
V Tunisku, ktoré skončilo medzi najlepšími krajinami Arabskej jari, je v parlamente 27 percent žien, ale polygamia zostáva rozšírená, antikoncepcia je nezákonná a majetok dedia prednostne muži.
