Vedci nevedia dokázať, či ničivý tajfún súvisí s klimatickými zmenami. Varujú len, že podobných búrok bude stále viac.
Buďte pokojní, modlite sa a pomáhajte si, odkázal prezident Filipínčanom.
MANILA, BRATISLAVA. „Vyzývam celý svet, aby otvorili oči a uvedomili si realitu, v ktorej žijeme. Toto nie je o tom, čo od nás chcú naši politickí lídri, ale o tom, čo požaduje sedem miliárd ľudí na našej planéte,“ hovoril pred rokom Nadarev Saňo, hlavný filipínsky vyjednávač na klimatickom summite v Katare.
Vtedy mala za sebou jeho krajina tajfún Bopha, najhorší v doterajšej histórii. V piatok ho prekonal tajfún Haiyan s rýchlosťou, ktorá chvíľami dosahovala 275 kilometrov za hodinu.
Zanechal za sebou zničené mestá, ktoré vyzerajú, akoby cez ne prešli buldozérmi. Spočítaných obetí bolo včera asi tisíc, no odhaduje sa, že na konci ich bude okolo desaťtisíc.
Ako pomôcť?
Magna Deti v núdzi: 133 1793 089/1111, v. s. 112013 alebo SMS na číslo 805 (cena správy sú tri eurá). Do oblasti posiela vlastný tím.
Nadácia Integra: 262 5475 865/1100, v. s. 999. Spolupracuje so záchranármi na Filipínach.
UNICEF: zbierku organizuje cez svoju stránku.
Človek v ohrození: 2666520298/1100, s textom SOS Filipíny alebo prostredníctvom aplikácie VIAMO na telefónne číslo 0907 369 399.
Klimatické zmeny
V pondelok sa už búrka presunula k Vietnamu, kde síce zoslabla, ale aj tak zabila najmenej jedenástich ľudí.
S rýchlosťou 157 kilometrov za hodinu došla na pobrežie v blízkosti turisticky atraktívnej zátoky Halong.
Saňo na klimatickom summite tvrdil, že za zvýšený počet tropických búrok na Filipínach môžu klimatické zmeny.
Bohaté krajiny by mali viac pomáhať chudobnejším, aby sa na podobné búrky vedeli pripraviť.
Priamy dôkaz, že búrka súvisí s klimatickými zmenami, síce neexistuje, no vedci varujú, že s rastúcou teplotou oceánov bude rásť aj riziko podobných katastrof.
„Ani smiešne nízke sumy, ktoré bohaté krajiny sľúbili chudobným, sa nezrealizovali. Namiesto toho vyčleňujú viac ako 500 miliárd dolárov na dotovanie fosílnych palív,“ napísal John Vidal z Guardianu, ktorý sa venuje téme klimatických zmien.
Následky tropických búrok, rastúca hladina oceánov a nedostatok pitnej vody pritom chudobné krajiny budú stáť bilióny dolárov, ktoré nemajú. Aj teraz búrka zničila mnohé polia a s nimi desaťtisíce ton cukru či ryže.
Podľa Ázijskej rozvojovej banky stoja prírodné katastrofy, ako sú búrky alebo tajfúny, Filipíny ročne 1,6 miliardy dolárov, čo je najviac v juhovýchodnej Ázii.
Hlavné mesto Manila je na druhom mieste zoznamu 616 metropol, kde ekonomiku najviac ohrozujú prírodné živly. Zoznam zostavila druhá najväčšia svetová zaisťovňa Swiss Re. Viac ohrozené sú len spojené mestá Tokio a Jokohama.
Prezident Benigno Aquino si preto určil ako jednu z priorít prevenciu proti následkom prírodných katastrof. Najväčším problémom je infraštruktúra. Záchranári sa len ťažko dostávajú k postihnutým oblastiam. Aj preto sú veľmi nejasné počty obetí.
Pomáhajú aj Slováci
Leonard Doyle z filipínskej pobočky Medzinárodnej organizácie pre migráciu hovorí, že vláda svoju úlohu napriek tomu zvláda.
„Je to obrovské množstvo práce, ale táto vláda pracuje koordinovane a dobre komunikuje s donormi,“ citoval ho Guardian.
V súčasnosti jeho organizácia chystá zbierku na kúpu dvoch miliónov solárnych rádií so svetlami. „Aj informácie sú formou pomoci. Ľudia potrebujú vedieť, na koho sa majú obrátiť, čo je nemožné, keď padne elektrina. Rádiá môžu zachraňovať životy,“ hovorí.
Filipínska vláda sa musí spoliehať na pomoc zvonka. Američania už poslali 90 príslušníkov námornej pechoty, ktorí pomáhajú odrezaným dedinám, ďalšie krajiny posielajú finančnú a materiálnu pomoc.
Svoj tím na Filipíny posiela aj slovenská organizácia Magna – Deti v núdzi. Detský fond UNICEF aj nadácia Integra spustili zbierky.
Aj tu však ide len o riešenie vzniknutej situácie. „To, čo potrebujeme, je dlhodobé zvládanie katastrof a najmä prevenciu. Riešenia, ako presťahovanie ľudí žijúcich v rizikových oblastiach, priehrady, kanály,“ cituje Malaysia Mail prezidentovho hovorcu Rickyho Carandana.
Aj o tom bude možno na prebiehajúcej klimatickej konferencii vo Varšave hovoriť Saňo. „Pýtam sa všetkých prítomných, kto, ak nie my? Kedy, ak nie teraz? Kde, ak nie tu?“ hovoril pred rokom v Katare.
Vláda určí ceny
MANILA, BRATISLAVA. Obchody sú vybrakované, dovoz nových zásob pre zablokované cesty nefunguje. Pomoc prichádza len zo vzduchu, zúfalí ľudia sa naďalej uchyľujú k rabovaniu.
„Je dôležité, aby sme nielen kontrovali ceny základných produktov, a tiež zabránili hromadeniu kľúčových vecí,“ reagoval prezident Benigno Aquino.
Tri dni po zásahu tajfúnom preto vyhlásil v postihnutých oblastiach stav národnej kalamity.
Štát teraz môže určovať ceny, poskytovať bezúročné pôžičky alebo aj znárodňovať nutné veci. Naposledy bol tento stav vyhlásený pred rokom, keď v decembri na pevninu udrel tajfún Pablo.
Prezident ešte vo štvrtok, deň pred príchodom tajfúnu na Filipíny, ľudí v prejave varoval pred nebezpečenstvom. V pondelok v televízii sľúbil, že obete sa dočkajú rýchlejšej pomoci.
„Môj odkaz je: buďte pokojní, modlite sa, pomáhajte si. Toto vás dostane zo súčasnej katastrofy,“ povedal Aquino. Sám potom rozdával pomoc.
