Moskva vedela o plánoch útoku na ZSSR už od roku 1932

Moskva 22. júna (TASR) - Útok Nemecka na Sovietsky zväz v skorých ranných hodinách 22. júna 1941 prekvapil najvyššie vedenie krajiny i sovietsku armádu, ...

Moskva 22. júna (TASR) - Útok Nemecka na Sovietsky zväz v skorých ranných hodinách 22. júna 1941 prekvapil najvyššie vedenie krajiny i sovietsku armádu, v dôsledku čoho nemecké jednotky postupovali denne až o sto kilometrov do vnútrozemia. Moskva však o prvých plánoch útoku na ZSSR vedela dopredu už od roku 1932 a o júnovom útoku informovali krátko pred začiatkom Veľkej vlasteneckej vojny tri zdroje politickej rozviedky a štyri nezávislé zdroje vojenskej rozviedky. V dnešnom vydaní denníka Izvestija to konštatuje ruský historik Jurij Nežnikov.

Podľa tohto historika, ktorý sa odvoláva na iba nedávno odtajnené dokumenty Služby zahraničnej rozviedky Ruska, prvé správy sovietskych agentov o možnom budúcom útoku Nemecka pod vedením Hitlerovej strany NSDAP na ZSSR prišli v roku 1932 už pol roka pred príchodom Hitlera k moci. Prvé konkrétne informácie o príprave Nemecka k vojne proti ZSSR získala sovietska rozviedka v lete 1932.

Ruský historik J. Nežnikov poukazuje na to, že výkonnosť sovietskej rozviedky bola na konci 30. rokov ochromená v dôsledku čistiek v ZSSR, ktoré sa dotkli aj rozviedky. Do roku 1938 bolo až 70 percent agentov ZSSR v zahraničí odvolaných do vlasti ako nespoľahlivé osoby a údajní dvojití agenti získaní nepriateľom. V dôsledku zdecimovaných stavov sovietska rozviedka nedokázala včas informovať o príprave anšlusu Rakúska Nemeckom v roku 1938, o Mníchovskej dohode, o útoku na Poľsko a na Francúzsko a krajiny Beneluxu.

Napriek problémom konca 30. rokov rozviedka ZSSR v rokoch 1940-41 získala presné informácie o chystanom útoku Nemecka na Sovietsky zväz. Už v októbri 1940 ruský agent z Berlína informoval, že začiatok vojny je plánovaný na jar 1941. V júni začali Nemci vo veľkom rozsahu monitorovať pohraničné územie ZSSR a Leningrad zo vzduchu počas letov výzvedných lietadiel. Tri dni pred útokom Moskvu informovali ďalší dvaja na sebe nezávislí agenti a šéf sovietskej rezidentúry v Berlíne uviedol nielen dátum, ale aj hodinu útoku, uzatvára historik Nežnikov.

Denník Izvestija venuje zvláštnu pozornosť aj osudom sovietskych vojakov a občanov, ktorí sa napriek svojej odvahe v boji a utrpeniu v zajatí nielenže nedočkali medailí, ale sovietsky režim ich označil nálepkou zradcov. Podľa Izvestijí je pre mnohých 22. jún väčším dňom než 9. máj - Deň víťazstva na fašizmom. Dôvodom je skutočnosť, že sovietska moc sa o víťazstvo nechcela deliť so zajatcami, ktorí prežili väzenia a pracovné tábory. V rokoch 1941-45 jednotky tajnej polície NKVD zatkli 1,3 milióna sovietskych občanov, ktorých označili za diverzantov, agentov a zradcov a buď väznili a usmrtili, alebo eskortovali na nútené práce na Sibír. Na konci vojny sovietska vojenská politická polícia SMERŠ z Nemecka do ZSSR eskortovala asi milión zajatcov - civilistov, vojakov a dôstojníkov, ktorých osudy sa vo vlasti riešili bez súdu na výsluchoch. Od mája 1945 v ZSSR vzniklo najmenej 105 filtračných táborov, cez ktoré za päť mesiacov do 1. októbra 1945 prešlo viac ako päť miliónov osôb. Koľko z nich zahynulo, zostáva podľa Izvestijí neznámou.

Jednou z povojnových obetí sovietskeho režimu sa mal stať aj ruský Nemec Andrej Kornin, ktorý ale nakoniec mal šťastie a skončil až v Kanade. Andrejovho otca - vidieckeho učiteľa - zastrelili v rámci represií v roku 1937, matka putoval do vyhnanstva za Ural, kde zomrela. Andrej sa sprvu ukrýval u bývalých žiakov svojho otca, keď mal 14, išiel k partizánom a ako 17-ročný do sovietskej armády. V decembri 1944 bol zranený a na konci vojny sa vďaka znalosti nemčiny dostal pod velenie dôstojníka SMERŠ-u. Na konci mája 1945 si veliteľ pozval Andreja Kornina k sebe s tým, že na druhý deň ho má zatknúť a poslať do ruského tábora. Veliteľ mladého ruského Nemca pustil a navyše mu daroval akordeón. Andrej Kornin sa dostal na zoznam nezvestných, v Belgicku akordeón predal a nakoniec sa dostal až do Nemecka, kde žije dodnes.

Izvestija záverom konštatujú, že presný počet nezvestných sovietskych vojakov a občanov po druhej svetovej vojne nie je známy dodnes a len nezvestných nositeľov najvyššieho sovietskeho vyznamenania - Hrdina Sovietskeho zväzu - je viac ako dvesto.

(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  4. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  5. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  7. Moskva alebo Petrohrad?
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  9. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  10. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  1. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  2. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  3. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  5. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  6. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  7. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  8. Modern luxury next to the Blue Church
  9. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  10. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  1. Moskva alebo Petrohrad? 7 043
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 5 184
  3. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 782
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 195
  5. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 828
  6. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 724
  7. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 346
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 165
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 067
  10. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 064

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

SVET

Rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to aj Rusi

Znečistenie izotopom Ru-106 presiahlo normu až tisícnásobne.

ROZHOVOR

Režisér Jan Hřebejk: Som veľký Eurohujer

Režisér legendárnych Pelíškov neprestal riešiť boľševika.

Neprehliadnite tiež

Svet

Zaplatím vaše pokuty, odkázal Čechom predstaviteľ Borata

Pošlite mi vaše údaje a dôkaz, že ste to vy a zaplatím vašu pokutu, napísal herec a filmár Cohen na facebooku.

Svet

Mali natočiť demoláciu štadióna. Všetko pokazil autobus

V americkej Atlante zbúrali ikonický štadión Georgia Dome.

Svet

Babišovi a Faltýnkovi znovu hrozí stíhanie

Babiša chce polícia stíhať pre podozrenie z dotačného podvodu v súvislosti s farmou Čapí hnízdo.

Svet

Samovražedný útok v nigérijskej mešite neprežilo najmenej 50 ľudí

Ide o jeden z najkrvavejších útokov v regióne za uplynulé roky.