BERLÍN, BRATISLAVA. Užite si „romantickú krištáľovú noc“ vo večerných hodinách pri romantickom svetle sviečok v sobotu 9. novembra. Takto znela reklama termálnych kúpeľov Klosterlausnitz v spolkovej krajine Durínsko.
V ten istý deň si Nemecko naozaj pripomína Krištáľovú noc, hoci namiesto sviečok horeli synagógy a židovské modlitebne a romantiku vystriedal teror.
Počas novembrového pogromu, ktorý pred 75 rokmi viedli nacisti v celej nemeckej ríši proti židom, zavraždili takmer sto ľudí, ďalších tristo zomrelo neskôr na zranenia či zo strachu spáchali samovraždy.
Po Krištáľovej noci, ktorá svoj názov získala pre rinčanie rozbitých okien na židovských obchodoch a domoch, odviezli viac ako 30-tisíc židov do koncentračných táborov.
Prenasledovanie židov, ktoré sa začalo v roku 1933 po nástupe Adolfa Hitlera k moci, sa v roku 1938 zmenilo na ich systematické zabíjanie. Zhabaný židovský majetok mal pomôcť nacistom financovať druhú svetovú vojnu.
Necitlivé vyhlásenia
Krištáľová noc
Novembrový pogrom na židov
3. november 1938: v Paríži žijúci 17-ročný poľský žid Herschel Grynszpan sa dozvedel, že celú jeho rodinu poslali do koncentračného tábora, zaobstaral si pištoľ,
7. november: chcel zastrelil veľvyslanca, ale trafil jeho radcu Ernsta von Ratha, atentát vyvolal útoky na židov po štvavých článkoch v novinách,
9. november: Rath svojím zraneniam podľahol, útoky na židov vyvrcholili Krištáľovou nocou
nacisti zničili 7500obchodov, vypálili 1400 nemeckých a rakúskych synagóg.
Termálne kúpele už reklamu po veľkej kritike stiahli a za necitlivý reklamný šot sa ospravedlnili. Najväčší prieskum o živote židov v Európe ukázal, že židia sú aj 75 rokov po noci teroru konfrontovaní s podstatne necitlivejšími vyhláseniami a stále sa v Európe a Nemecku necítia v bezpečí.
Až 66 percent opýtaných židov označilo antisemitizmus za problém Európy a 78 percent uviedlo, že je za posledných päť rokov na vzostupe.
Prieskum urobila agentúra Európskej únie pre základné práva v ôsmich krajinách, kde žije asi 90 percent židov, a pýtala sa takmer 6000 židov v Belgicku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Litve, Švédsku, vo Veľkej Británii a v Nemecku.
Len v Nemecku označili opýtaní antisemitizmus za problém číslo jedna, v ostatných štátoch dali na prvé miesto nezamestnanosť. „Pre antisemitizmus som pripravený opustiť Nemecko, aby som ochránil svoju rodinu pred nebezpečenstvom,“ citoval jednu z odpovedí v prieskume magazín Der Spiegel. A nebola ojedinelá.
Až 25 percent židov uviedlo, že o odchode z Nemecka za posledných päť rokov uvažovali. „Antisemitizmus, ktorý som osobne zažil, neprišiel od neonacistov či od ľavičiarov, ale od obyčajných ľudí z politického stredu,“ znela ďalšia z odpovedí.
Nemeckých židov pribúda
Nemeckým židom prekáža najmä to, že aj 75 rokov po Krištáľovej noci musia policajti strážiť bohoslužby židov. „Považujem to za neznesiteľné,“ znela ďalšia z odpovedí v prieskume.
V prieskume sa hovorí o strachu z útokov, verbálnych i fyzických, o diskriminácii v práci či pri hľadaní pracovného miesta.
Za 75 rokov však Nemecko v mnohom svoju povesť napravilo. Myslí si to Konferencia európskych rabínov, ktorá prvý raz usporiadala svoje výročné zasadnutie práve v Berlíne.
„Krištáľová noc bolo vyhlásením vojny nacistického režimu judaizmu. Naše stretnutie v Berlíne je spomienkou na túto minulosť a zároveň vyjadrením dôvery Nemecku,“ povedal pre denník Berliner Zeitung šéf konferencie a moskovský vrchný rabín Pinchas Goldschmidt.
Do Berlína v piatok pricestoval 220 rabínov z 33 krajín aj preto, že sa Nemecko podľa nich postavilo svojej minulosti. „Nemecko má vládu, ktorá si je svojej historickej zodpovednosti vedomá a podporuje židovskú obec. Nemecko je jediná krajina, kde počet židov rastie,“ dodal Goldschmidt.
Holokaust vraj nebol
V nedeľu sa rabíni vyberú do berlínskej Brunnenstrasse, aby si pripomenuli, čo sa tam pred 75 rokmi dialo. Seminár pre ortodoxných rabínov, ktorý vznikol v roku 1873, nacisti deň po Krištáľovej noci zatvorili a otvorili ho až v roku 2009.
Pred 75 rokmi nacisti zakázali židom ich dovtedajší život. Nesmeli sa zabávať, pracovať, ich deti nesmeli chodiť do nemeckých škôl, vzali im vodičské preukazy. Do konca vojny zabili 6 miliónov židov.
V spomínanom prieskume každý druhý žid uviedol, že bol za posledných 12 mesiacov konfrontovaný s vyjadrením, že holokaust nebol, prípadne, že to, čo sa dialo, je prehnané.
